V to neskoré ráno som bola svedkom neúprosnej konfrontácie.

Lyrická poézia žltých listov a jeden snehový odkaz...

Niekedy mám chuť zaplávať si v jesennej kope lístia. Niekedy mám chuť pustiť sa dolu zasneženým kopcom.

Užívam si posledné záblesky.

Obdivujem stopercentne prírodné jesenné čipky.


Nedá sa však nepodľahnúť čaru zasnežených striech.

Brno sa tu rozprestiera ako čerstvo upečený koláč. A vidíte tie malé postavičky?

Im je už totiž všetko jasné.

Veď na jeseň sa predsa nedajú stavať snehuliaci...
