Tlieskali sme opere. Všetci.
Tí ohniví tancovali tango.
Tí ostatní ohniví naháňali hasičské autá.
Fotilo sa pred bariérami aj za nimi.
A keby len fotilo... Nový účes z Pohody? Alebo pohodová masáž? Prečo nie.
Pohodový účes vlastnej výroby počúvajúci The Pipettes.
Nie, tentokrát nám nepršalo. Tak sme sa opršiavali sami.
Slnili sa a počúvali...
Skákali...
Tancovali...
Nechávali sa omámiť krišňáckym nekonečným popevkom a západom...
Slnka.
Vyprázdnená plocha pred prázdnym pódiom. Slečny si užívajú... aspoň čerstvý vzduch.
Ránopo. Skupinové vstávanie, keď prvé slnečné lúče rozohriali stany nanevydržanie. Alebo ležanie, niekde mimo, voľne pohodení.
Vbehol do záberu s odpadkami.
Tanečný stan sa pretancoval do nového dňa.
A niektorí ešte stále nemali dosť...
Posledná nostalgická fotka. Žiadni ľudia, len to, čo po nich zostalo.
Park v Trenčíne, odkladisko Pohoďákov čakajúcich na vlaky, autobusy a iné pohodopravné prostriedky.
Spiaci vlak, znížený vekový priemer. Zvýšený počet batohov so spacákmi a stanmi.
Popohodová katarzia. A spááánok. S náááramkom sa spí náááramne. Niekedy si to vyskúšajte.
