Na začiatok niečo o fungovaní francúzskych bilingválnych gymnázií. Napríklad prvý ročník. Mladí ľudkovia, práve vyliahnutí zo základnej školy, plní entuziazmu, očakávaní alebo aj obáv, sú hneď začerstva zavalení dvadsiatimi hodinami francúzštiny týždenne. Po pár týždňoch, kedy sa snažia rozlúštiť, čo im to asi hovoria tí nadšene vyzerajúci profesori, sa im pomaly rozjasní. A začne sa im snívať po francúzsky. Alebo občas, keď si nedajú pozor, rozmýšľajú po francúzsky. Idú po ulici a všade počujú francúzštinu. V nestráženej chvíli začnú hovoriť po francúzsky aj na svojich vydesených rodičov. Ale po čase to všetko prejde, stav prvákov sa stabilizuje a začnú znova rozumieť aj po slovensky. Tej citlivosti na francúzštinu sa však už nezbavia.
V druhom ročníku nastupuje zmena. Hodiny jazyka čiastočne vystriedajú hodiny francúzskej fyziky, chémie a matematiky. Študenti sa naučia francúzsku násobilku (tomu neuveríte, ale výsledky sú také isté ako v tej slovenskej!), dozvedia sa niečo o fungovaní francúzskeho elektrického obvodu a francúzskych chemických zlúčeninách a postupom času sa stanú pozitívne francúzsky prírodovedne (de)formovanými. Vety ako "Aký je limit tej fonction?" alebo "Už si nakreslil tú kurbu?" (nie, to nie je nadávka, len bilingválny variant slova courbe čiže krivka) sú pre nich úplne bežné. K tomu všetkému ešte v treťom ročníku pribudne biológia po francúzsky. Záhady fungovania ľudského tela sú odhalené a študenti obohatia svoju slovnú zásobu o pojmy ako prieduchy, sietnica, lymfatické uzliny a mnohé iné.
Ale späť k argumentačným prácam. Tie sú totiž na bilingválnom štúdiu najúžasnejšie, najfascinujúcejšie, najnenávidenejšie a často najnáročnejšie (časovo, fyzicky aj duševne). To si aspoň myslí väčšina študentov, ktorí sa umeniu písanej argumentácie práve venujú. Vtedy samozrejme ešte netušia, že ich čaká maturitný ročník plný mnohých ďalších nečakaných radostí. Nuž a čo je to teda tá argumentačná práca?
Človek neznalý (alias Homo Ignorantus Felicis) by si možno myslel, že ak dostane tému: "Mladosť je najkrajšie obdobie života", stačí mu lyricky ospievať čas prvých lások a čas bezstarostného plávania svetom a má to "za jedna". Človek vzdelaný (bilingválne) a argumentačne ostrieľaný (Homo Argumentativus) však vie, že musí začať úvodom, v ktorom jemne vovedie čitateľa do témy, oznámi mu, že ľudia odjakživa bývali mladí a odjakživa si mysleli, aké je to krásne obdobie, aby vzápätí nastolil kľúčové otázky typu: "Je však mladosť naozaj najkrajším obdobím života? Alebo je to len mýtus tradovaný medzi sklerotickými a mnohými zimami ošľahanými dospelákmi?" Pozor, upozorňujem, že obsah argumentačnej práce sa nemusí v každom bode jednoznačne zhodovať s autorovým presvedčením, niekedy však treba robiť ústupky na úkor vznešenej a nemennej argumentačnej formy.
Po úvode by malo nasledovať jadro. To si aspoň myslí Homo Ignorantus Felicis. Ten však zjavne nepozná kľúčové pojmy: téza, antitéza a syntéza. Čiže časti, v ktorých musí za pomoci argumentov a vhodných príkladov vysvetliť, prečo je teda mladosť taká krásna, potom prečo mladosť nie je krásna a napokon sa musí pozrieť na mladosť úplne novým pohľadom, berúc do úvahy myšlienky z tézy aj antitézy. Takže začneme tézou: "Je evidentné, že obdobie dospievania prináša so sebou mnoho krás a radostí, na ktoré môžeme s láskou spomínať aj počas ďalšieho života." Dávam do pozornosti použitie synoným a neprimeranú dĺžku vety vzhľadom na primitívny obsah. V podstate sme len zopakovali tému našej práce, obmenili sme pojmy a pridali sme trochu dobre znejúceho balastu. A máme tézu! S antitézou je to podobné. Akurát musíme poprieť to, čo sme práve dokázali v téze. Teda stvoríme niečo ako: "Avšak netreba zabúdať na to, že mladosť prináša aj trápenia a starosti, s ktorými sa v dospelosti už nestretávame." K tomu vymyslíme pár argumentov a príkladov a je to. Prechádzame na syntézu. Tá si vyžaduje trochu invencie. Odskočíme si uvariť kávu alebo čaj a kým nám vrie voda, rozmýšľame. Hmmm, syntéza.... A čo tak: "V každom prípade môžeme skonštatovať, že mladosť je súčasťou života každého z nás a preto by sme sa mali snažiť prežiť ju čo najlepšie." Pridáme pár argumentov o tom, prečo je dobré prežiť život čo najlepšie a prečo je mladosť ideálna na "dobré prežitie" a máme takmer vyhraté.
Samozrejme nesmieme zabúdať na dobrý záver. V ňom ešte raz zopakujeme našu tézu, antitézu a syntézu (čo vyžaduje použitie ďalších synoným a ešte trochu balastu k tomu), zhrnieme hlavné myšlienky každej časti a pridáme pár všeobecných právd o živote a nejakú čerstvú myšlienku na spestrenie a zaujatie. Dokonca je tu dovolené (ale s mierou!) použiť aj osobné zámeno "ja", čo je inak v celej práci úplné tabu. A zakončíme to: "Každý človek je jedinečný a pre každého môže byť najkrajším momentom a obdobím v živote niečo iné. Život aj mladosť však máme všetci len jednu a nemali by sme ju preto premrhať." Uffff... Hotovo! Jednoduché, čo poviete?
Nakoniec ešte pár rád: Žiadna argumentačná práca nie je plnohodnotná bez použitia tzv. "connecteurs logiques" (voľným sedliackym prekladom- "logické spojovatele"). To znamená nešetrite slovami ako úvodom, po prvé, na začiatok, ďalej, potom, následne, napríklad, teda, preto, čiže, takže, naopak, na záver... a podobne. Verte mi, že francúzština má týchto výrazov nespočetné množstvo a bez problémov ich môžete obmieňať a ľubovoľne kombinovať. A čo sa týka dĺžky písania- nenechajte sa odradiť, ak sedíte pár hodín nad prázdnym papierom a nič vám nenapadá. Je to úplne normálne (aspoň ja tie stavy dôverne poznám). Najlepšia motivácia sa dostaví noc pred termínom odovzania práce, keď sa vám od únavy zatvárajú oči a ste frustrovaní z vlastnej neschopnosti. Vtedy prichádza tá pravá inšpirácia. Alebo lepšie povedané zúfalstvo vás núti písať, ani neviete čo. Čas na finálne úpravy nastáva v škole v deň odovzdávania, najlepšie poobede, keď už upratovačky prechádzajú triedy a profesorka francúzštiny zhovievavo čaká v zborovni, kým nedokončíte (alebo skôr rezignivane neodhodíte) svoju úžasnú, sofistikovanú a krvou napísanú argumentačnú prácu. Ó, blažený Homo Ignorantus Felicis!
Ako napísať argumentačnú prácu rýchlo a ľahko
Ak náhodou nepatríte k skupine francúzskych bilingválnych gymnazistov alebo ich statočných profesorov, pojem argumentačná práca vám asi veľa nehovorí. Ani neviete, aké máte šťastie. Toľko študentov, ktorí možno práve teraz sedia nad prázdnym dvojhárkom (alebo radšej dvoma dvojhárkami) a vymýšľajú argumenty, príklady a čiastkové uzávery, by si to s vami rado vymenilo... Aj tak si však myslím, že stojí za to oboznámiť vás so strasťami (o slastiach sa tu veľmi hovoriť nedá) pri písaní argumentačných prác. Možno si potom začnete vážiť jednoduchosť slovenských slohov typu úvod-jadro-záver.