Netreba písať veľa. Aj keby som veľa chcela, viem, že sa to bude ťažko čítať. A to nechcem. Chcem len, aby čitatelia, ktorých bolí hlava (majú pochybnosti o svojom zdravotnom stave), zašli za neurológom (dobrým lekárom). Pýtali sa, zisťovali, boli otravní a nároční na informácie. A vedeli, že aj keď EEG vyjde v poriadku a váš neurológ vás ukľudní, že je všetko v poriadku, nemusí to tak byť. Doktori totiž majú málo času, takže zájdite na CT, prosím. To vám povie, ako v mojom prípade, najviac.
Spätne som rada, že som to CT absolvovala, až keď ma do nemocnice doviezla sanitka. Doktori, ktorí mi zachraňovali život, si asi budú búchať hlavu o stenu, moji blízki tiež, ale novinky, čo sa so mnou deje a čo sa bude diať, sa v mojom zmenenom stave, kedy som personál milovala, pretože mi podal lieky proti bolesti, niesla asi lepšie.
...a tak teraz rozprávam vtipné historky, na ktorých sa smejem iba ja. Ako keď ma v prvej nemocnici viezol mladý muž na to CT a spýtal sa ma: "Co vám chybí?" Nič mi nechýbalo. Mala som niečo navyše. Alebo keď ma prepustili z nemocnice a ja som si zabalila kefu na vlasy a so smiechom ju vrátila späť. Nepotrebná.
PS: Nechcem, aby vznikol článok (a diskusia) o stave zdravotníctva, rozdieloch v českom a slovenskom zdravotníctve a o tom, že sa ľutujem. Hlavná myšlienka, ako som už spomínala, je v názve článku. Takže viac ako dlhé polemiky o zdravotníctve či odkazy pre mňa ma poteší, ak sa budete zaujímať o svoje zdravie- každý ho má vo vlastných rukách. Istá neoblomnosť a investigatívnosť (vlastnosti, ktoré mne bohužiaľ chýbajú) sa tu vyplatí. Držím vám palce. Nič nepodceňujte. Ani hrčky v prsníkoch, ani bolesti hlavy.
