reklama

Bola raz jedna trieda

Rozkopaná Bratislava. Za tých desať rokov som si na to celkom zvykla. Nosím teraz samé pohodlné topánky bez podpätkov a kľučkovanie po chodníkoch mi už ide lepšie. Vyhýbam sa porozhadzovaným dlažobným kockám a porozhadzovaným stavbárom. Len ten električkový tunel pod Dunajom mi ešte stále naháňa strach. Nič sa nedá robiť, chcem predsa stihnúť vernisáž. Nasadám do električky a vnáram sa pod vodu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Tá nová galéria moderného umenia v Petržalke sa Kike vydarila. Budova má v sebe niečo gaudiovské a zároveň je úplne "mimo formát". Presne ako Kika. No a necení sa najviac to, ak umelec dokáže svojmu dielu vpečatiť vlastnú osobnosť? Škoda, že je akurát na stáži v Japonsku. Pokecali by sme...

- Jééj, ahojte baby! Ako sa darí?
Kikuš s Miškou vyzerajú super. A spokojne. Počula som, že ich lekáreň je na tom veľmi dobre.
- Danka nám teraz robí účtovníctvo a strašne nám pomáha. Konečne niekto, na koho sa môžeme spoľahnúť. No a odkedy Alenka iniciovala tú novelu zákona o zdravotníctve, všetko tu ide lepšie. A ako sa máš ty? Vyzeráš výborne! A máš krásnu blúzku...
Presne ako za starých čias. Usmievam sa.
- Ďakujem, doniesla som si ju z Maroka. S predavačom sme sa rozprávali asi pol hodinu. Hrozne zaujímavý človek. Peter ma odtiaľ musel ťahať preč... Inak, videli ste už Hanku?
- Ale hej, rozprávala sa vzadu s Monikou a Broňou. Vraj sa zas spolu chystajú do Mexika. A Broňa tuším skúša nejakú abstraktnú krajinomaľbu...
Hmm, Broninu abstraktnú krajinomaľbu by som si s radosťou zavesila do obývačky. Vždy sa mi páčili jej obrazy.
- Idem sa za nimi pozrieť. Zatiaľ si to tu užívajte. A ochutnajte Jankine pagáčiky, sú úžasné!

Hanka si nikdy nepotrpela na elegantné oblečenie, no tu na vernisáži sa prekonala. Stavím sa, že ten kostým jej šila Maťa. Jej krajčírstvo v centre je teraz vychytené medzi všetkými módyznalými dámami.
- Dobrý deň, slečna fotografka! - podávam Hanke slnečnicu. Aj v elegantnom kostýme vidieť, aká je vyšportovaná a ošľahaná vetrom. - Nabudúce ma do tej Ázie zoberieš so sebou, dobre?
Smejeme sa. Ani jej nehovorím, aká som rada, že cestuje, fotí a vystavuje. A ako jej to prajem. Veď ona to dúfam všetko vie.
- A kde máš pána manžela? - žmurkne na mňa.
- Saška je prechladnutá, ostal s ňou doma. Ale ešte ho sem určite privediem. Nech si ťa aj on poriadne poprezerá!
Zasnívane počúvam jej príhody z ciest. Je tu však plno ľudí, ktorých ešte musí pozdraviť, a tak sa rozdelíme a Hanka sa stratí v dave.

Zo stola s občerstvením som si ukoristila pohár multivitamínového džúsu. Chvíľu sa len tak prechádzam a pozerám. Fotky sú krásne. Dýcha z nich dobrodružstvo, exotika a Hankino nadšenie tým všetkým. Aj môj "segundo" nadšene kopká. Asi sa mu tiež páči. Zatiaľ sa ku mne priblížia traja seriózne vyzerajúci mladí muži. Až po chvíľke si uvedomím, že to je vlastne Rado, Šmik a Sossko. Majú nejakú novú právnickú auru...
- Tak ako, páni? Neviem sa rozhodnúť, kto z vás má najdrahší oblek.
Skromne sa usmievajú. A v očiach im skáču šibalské iskričky. Presne ako za starých čias.
- Počula si o Kajovi? Robí teraz s Michelom vo Viedni a vraj sa im tam veľmi darí.
- No vidíte. A ja zas viem, že Rasťovi s Lindou sa v Kanade tiež darí. Majú už druhé bábätko... Len Tomáš s Baškou nejak zaostávajú- možno chcú najskôr dostavať ten dom v Nice.

Na druhej strane galérie sa mihne jedna kožená bunda. Viem len o jednom človeku, ktorý ešte stále nosí kožené bundy.
- Chalani, ospravedlňte ma, idem pozdraviť Pabla. Tie nové billboardy, čo sú po celom meste, robil on, nie?
- Robil. Všetci známi ich strašne chvália. Tak bež, my zatiaľ pokecáme s Martinom. Včera večer priletel z Francúzska.
Predieram sa k Pablovi a už sa teším, ako mu vynadám (tým mojím mierumilovným spôsobom) za to, že sme sa už tak dlho nevideli. Že je taký strašne vyťažený v tom reklamnom biznise. Pablo sa však baví s nejakou neznámou slečnou. Alebo pani? Vidím z nej iba diplomatické topánky a decentnú kabelku. Chystám sa otočiť a vrátiť k pánom právnikom, keď si ma slečna všimne a zakričí na mňa úplne nediplomaticky a nedecentne cez pol sály:
- Vevéééé!
Tak sme zas všetci traja spolu. Aspoň na chvíľku. Možno skočíme aj do kina... Presne ako za starých čias.

Buchot a otvorené dvere na mojej izbe.
- Zas tu spíš nad učením? A takto chceš zmaturovať?
Dezorientovane sa obzerám, papier s rozpísanou básničkou schovávam pod zošit z biológie. Strana s nadpisom "Photosynthese" je mierne pokrčená. A ja mám otlačené líce. Chcela by som zmaturovať. Ale zároveň ma to desí. Lebo nič už potom nebude presne ako za starých čias.

Veronika Vlčková

Veronika Vlčková

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Psychoštudentka. Pozorovateľka. Degustuje samostatný život. Zoznam autorových rubrík:  Priv(i)ateVietor v hlaveKam ma odvialoPíšem svetlomA iné (vý)plody

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu