Po príchode na miesto činu zavalení dymami, chvíľka váhania. Potom vplávame, vybudujeme nám miesta. Na stole poskladanom z troch, každý inak vysoký, sa kopia pochybne zabalené balíčky. Osadenstvo sa zbieha, losuje sa z mojej dedkovskej čiapky. Blikajú blesky. Dostávam balíček-nebalíček, hviezdu večera.

Povinne naočkovaní dúhovým nadšením plníme vzduch bublinkami, počúvame trávové reggae, mazácky nadávame na školu, aby sa nepovedalo, a tajne fotíme všelijaké zázraky.

Keď je človek veľký, zistí, že vlastne vôbec nemusí byť veľký. A tak vyfukujem bubliny ešte z Vianoc, sadajú mi na učebnice a ja si snívam jar. Dnes som ju cítila, voňala sľubne. Dažďom a dúhami, teším sa.
