Najnovšie sa s Pablom hádame o umení

Prišlo to úplne nevinne. Raz v električke, len tak mimochodom, mi povedal, že umenie je v podstate iba o dodržiavaní istých poučiek. Že vlastne každý môže byť umelcom, stačí na to len trochu cviku. A dokonca sa pod ním neotvorila zem, neudrel doňho blesk ani sa nevykoľajila tá nešťastná električka, v ktorej sme spolu cestovali. Normálne mu to prešlo. No chápete to?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Obrázok blogu

Tak ma to ohromilo, že som sa vtedy ani nezmohla na odpoveď. Len som po ňom pozerala, či to mysí naozaj, seriózne a vážne. Myslel. Dokonca bol o tom presvedčený! Mňa, samozvanú umeleckú dušu, to pobúrilo. Celý život verím v tvorivý princíp, zhmotnenie inšpirácie v umeleckých výkrikoch jedinečných duchov, v diela, ktoré sú vo vás vpísané už od narodenia a iba čakajú, kým udržíte pero, štetec alebo sochárske dláto, aby sa dostali von. Ako tie Michelangelove sochy, ktoré vraj od začiatku existovali v mramorových kvádroch a on ich iba vyslobodil a ukázal svetu. No a Pablo príde s niečým takýmto! S teóriou, ktorá búra všetky moje predstavy o jedinečnosti umenia, o schopnosti tvoriť zmysluplnú krásu, ktorú má len pár vyvolených. A potom že prečo som taká naštvaná!

Anglický jazyk, maturitná téma číslo dva: Umenie a kultúra. Definícia umenia: Všetky výtvory človeka a prejavy jeho individuality, ktoré sú esteticky príjemné. Rozdelenie: výtvarné umenie, literatúra, architektúra, divadelné umenie. Porozprávajte o dejinách umenia, vašich obľúbených umelcoch, o význame umenia vo vašom živote. Toľko maturitné zadanie a pár tipov pre nádejných absolventov maturitnej skúšky. A čo tipy pre nádejného umeleckého konzumenta, lúštiteľa záhad umenia? Zatiaľ som na žiadne nenatrafila. A tak sme sa s Pablom snažili sami. Ani neviem, ako sme sa vôbec počas našich električkových debát dostali k umeniu. Spolucestujúci boli zjavne prekvapení, keď namiesto obvyklých študentských rečí o profesoroch, hrozných písomkách, ťahákoch a podobne boli svedkami rozhovoru o úlohe subjektívneho vnímania v procese umeleckej tvorby. My dvaja sme však zvyknutí, že myšlienkové vlny nás občas odplavia do exotických končín, a tak sme si polopobavené pohľady naokolo až tak nevšímali.

Cesta ubiehala a debata dostávala grády. Pomaly medzi nami začínalo iskriť, výpad striedal výpad. Pablo neľútostne zaútočil argumentom o naučiteľnosti všetkých základných postupov v umení, ktoré potom stačí len cielene využívať v tvorbe. Víťazoslávne som vytasila Picassa, teda iného Pabla, ktorý bol pre zmenu na mojej strane, proti všetkým pravidlám a konvenciám. Taký dobrý protiargument! Škoda, že na ďalšej zastávke som vystupovala. Inak by som Pabla definitívne zničila! Aspoň mám nový podnet pre Dopravný podnik: zriadenie špeciálnej električky s predĺženou trasou pre zanietených debatérov. Mohla by sa tam podávať horúca čokoláda...

Do večera som na našu "umeleckú hádku" úplne zabudla. A tak ma vcelku prekvapilo, keď na druhý deň v škole za mnou prišiel Pablo s triumfálnym výrazom. Plesk! Na mojej lavici pristáli dva výtlačky časopisu Největší malíři, venované kubistickému géniovi Picassovi. S nadšením som ich otvorila a chystala sa poprezerať si obrázky, no Pablo mal s časopismi zjavne iné plány. Po dlhodobejšom usilovnom listovaní mi prečítal pár viet, ktoré ma mali (aspoň podľa neho) úplne prevalcovať a definitívne potvrdiť jeho teóriu. "Picasso použil na tomto obraze tmavé farby, aby zdôraznil vášnivosť portrétovanej ženy..." "Žltá tu vyjadruje krehkosť a nežnosť..." Aha, tak tu sú, PRAVIDLÁ v umení! Otázne je len to, pre koho je toto pravidlom. Podľa môjho skromného názoru sa niečím takýmto neriadil ani sám majster, keď svoje obrazy maľoval. Určite nie vedome a plánovane.

Tak čo je vlastne umenie? A kto je to teda, ten umelec? Je to niekto, kto strávi roky štúdiom umenia, neustálym cibrením techník a cvičením? Robí z človeka tréning umelca? Možno si talent natrénovať? Alebo je umelecké dielo jednoducho jedinečným prejavom daného človeka v danej chvíli, bez ohľadu na to, koľko cvičenia a hodín teórie má za sebou? Moja romantická duša hlasuje za možnosť číslo dva. Snáď mi Pablo odpustí... Páči sa mi myšlienka niečoho tajomného a nespútaného, čo v človeku jednoducho je alebo nie je. A len on sám môže rozhodnúť, čo s tým. Ako to prejaviť. Tréning nikdy nemusí byť na škodu, takisto ako dodržiavanie istých POSTUPOV, ale bez ich porušovania a vytvárania nových ciest by umenie ostalo zastavené v čase, ako Šípková Ruženka. A bola by to strašná nuda. Ešteže rozhovory s Pablom sú stále plné nečakaných prekvapení!

Veronika Vlčková

Veronika Vlčková

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Psychoštudentka. Pozorovateľka. Degustuje samostatný život. Zoznam autorových rubrík:  Priv(i)ateVietor v hlaveKam ma odvialoPíšem svetlomA iné (vý)plody

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu