Nie som rebel bez príčiny

Na jeseň roku 1955 si to James šinul po kalifornskej diaľnici vo svojom Porsche, v "Malom bastardovi". Zastavili ho policajti, pokuta za rýchlu jazdu. A komu to vadí? Vychádzajúca hollywoodska hviezda, život a kariéra pred sebou, vietor vo vlasoch. Slnko vtedy celkom určite svietilo a z cesty sálalo teplo. Malý bastard z nej hladne hrýzol veľké kusy, až kým mu ju nezatarasil jeden nevinný Ford s nevinným vodičom vracajúcim sa domov z práce.
- Musí si nás všimnúť! - kričal James Dean na spolujazdca, keď sa blížili k odbočujúcemu autu.
Všimol. Práve keď odbočoval, zbadal 23-ročný Donald Turnupseed Porsche, blížiace sa hrozivou rýchlosťou. V sekunde bol z neho vrak, letiaci vzduchom do kríkov pri ceste. A z Jamesa, mladej nádejnej hollywoodskej hviezdy, bolo v sekunde chladnúce telo s polámaným krkom.

Z dokumentu som sa dozvedela, že jeho najobľúbenejšou knihou bol Malý princ od Antoine de Saint-Exupéryho. Aké milé, aké krásne. Aké symbolické. Malý princ, ktorého však neuštipol nijaký had. Dostal ho jeden malý bastard. A zvláštne, malý princ sa stal legendou. Natočil iba tri filmy, no zanechal za sebou množstvo fotografií, spomienok a otázok. Aké by boli jeho ďalšie filmy? Bol by taký slávny, ak by nezahynul po tragickej nehode ako 24-ročný? Bol naozaj taký dobrý herec, zaslúžil si toľké uctievanie? Bol to vôbec rebel? Alebo len jeden nepochopený chlapec?

Rebel bez príčiny má rád ľudí, i keď s nimi niekedy ťažko vychádza. Vyzerá drsne a občas trochu vyvádza, ale v skutočnosti hľadá len lásku (nakoniec to asi najlepšie vystihli beatlesáci v tej ich pesničke, a to prišli až desať rokov po Jamesovi). S týmto rebelom sa do určitej miery môže stotožniť každý mladý človek, pred päťdesiatimi rokmi aj dnes. Koniec-koncov, bol to predsa "prvý americký teenager".

Ako jedna z mnohých slovenských teenageriek môžem povedať, že James ma očaril. Rada by som sa stotožnila s rebelom, ktorý hral, fotil a pózoval, a bol vo všetkom výborný. A jedinečný. Takisto mám rada ľudí všade naokolo, takisto sa s nimi nie vždy viem dať do reči, takisto sa obzerám po láske. Je tu však pár rozdielov medzi mnou a touto večne mladou legendou. Nedávno sa ma pýtali, aké sú moje sny. Čo by som chcela v živote dosiahnuť, zažiť. Uvedomila som si, že vôbec nemusím napísať dokonalú knihu, fotiť úžasné fotky, stať sa slávnou. Nemusím mať dôležité a skvele platené miesto. Vlastne mi stačí trochu cestovať, ak sa podarí, a hlavne založiť si rodinku a byť v nej spokojná a šťastná. Také prosté.

Nie som rebelský typ, na rebelstvo som nikdy nemala dôvod. A bolo by mi divné byť rebelkou bez príčiny. Bojím sa rýchlej jazdy a malých bastardov (ktorí vedia byť smrteľne omamní), neviem bojovať s nožom. Poslúcham autority. Nemám vysoké ciele (aspoň dúfam). Pred kamerou zväčša utekám. A k tomu všetkému nemám také krásne jamky v líčkach ako James Dean. Tie by mi vo filmovom priemysle určite chýbali.