O klišé

Vzduch vonia, stromy pučia, úsmevy ľudí hladia slnečné lúče a ja, stratená v lese s literárnymi nadšencami tvorím texty, kde sa snažím písať o jari bez klišé. Moje fikcie sú plné prázdnych miestností a ľudí s prázdnou dušou. Moju realitu pritom napĺňa jar presne po vzore tých najväčších klišé. Je to podobné ako s filmami - všetci oceňujú drámy a tragické konce, kto však ocení komédie a rozprávky? Drámy sa ma vždy dotýkali, prišli mi umelecké a literárne cenné. Ale v skutočnosti mám rada rozprávky. Ich pocitový obsah je totiž presne taký istý, ako moje chvíľky šťastia. Jarného šťastia. Vôbec pritom nevadí, že vonku práve teraz len prší...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Na psychológii náboženstva hovoríme o duchovných a vrcholných zážitkoch a ja, aktuálne riešiaca moju pracovno-existenčnú otázku budúcnosti, uvažujem o tom, ako ma cez víkend naplnil jeden rozhovor. A jeho koniec: "Ďakujem ti. Cítim sa teraz lepšie." Moja cesta sa zrazu črtá predo mnou trochu jasnejšie. (Hľa, klišé. Ale aké uľudňujúce...) Myslím, že paralela naplňujúcej, zmysluplnej práce a duchovných zážitkov nie je úplne náhodná. Je v tom istý presah. Vyjdenie zo škatule vlastných egoistických potrieb. Vedomie, že vila na portugalskom pobreží a dobre platená exkluzívna práca ostane len snom, ale nahradí ju ten ťažko definovateľný hrejivý pocit spojenia s niečým vyšším. Nech si to každý nazýva, ako chce. Ktovie, možno je to v konečnom dôsledku tiež len egoizmus. Ten pocit je totiž návykový.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Späť k psychológii náboženstva. Náš pán profesor, ten, ktorého každá šedina obsahuje toľko múdrosti, koľko nezažili všetky moje hnedé vlasy dohromady (aj s majiteľkou, samozrejme), pripodobnil duchovné zážitky k opojeniu prírodou, krásnou literatúrou, umením... Tancovanie v zlatavom obilí je takisto klišé, ale tá myšlienka... Tá myšlienka duchovna aj v tom, čo nie je typicky religiózne, je obohacujúca. Rozširuje horizonty. A keď potom stojím v lese, zhlboka vdychujem a bukové kmene osvetlené zapadajúcim slnkom mi pripomínajú chrámové stĺpy, majestátne a dokonalé, začínam tomu rozumieť.

Aj keď rozmýšľam nad prchavosťou môjho osobného šťastia, nedá sa nepodľahnúť jarnému prebudeniu citov. (Vnímajme teraz slovo "jarné" ako klišé, ktoré nemusí vždy znamenať len pocity ohraničené istým kalendárnym obdobím. Viem, o čom hovorím, moja jar totiž začala už niekedy začiatkom januára...) Človek potrebuje dotyky, pohladenia a objatia. Klišé. Ale ide o klišé, ktoré je zdôrazňované aj počas výuky psychológie na vysokej škole. Vtedy si človek uvedomí, aké sú tieto bazálne pravdy dôležité. A tak sa už nehanbím, že občas, idúc po ulici, pripomíname scény z romantických filmov s rozprávkovým koncom. Je to zdravé, je to potrebné a je to jarne klišéovito krásne.

Veronika Vlčková

Veronika Vlčková

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Psychoštudentka. Pozorovateľka. Degustuje samostatný život. Zoznam autorových rubrík:  Priv(i)ateVietor v hlaveKam ma odvialoPíšem svetlomA iné (vý)plody

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu