Básnik je často melancholická existencia s miernym sklonom k sebaľútosti a nádherným veršovaným (alebo voľnoveršovým) videním sveta. Ten, ktorému pri pohľade na ružovú oblohu pred západom slnka napadnú metafory. Ten, ktorý pri pohľade na zaľúbene prepletené ruky zatláča slzy. Bipolárna afektívna porucha, známa aj ako maniodepresívna psychóza, je psychická choroba charakteristická striedaním dvoch štádií: frenetickej, energickej a aktívnej mánie a skleslej, bezvládnej depresie. Mánia prichádza náhle a presviští životom za pár týždňov až mesiacov. Depresia si dáva na čas. Priemerne šesť mesiacov apatie, strávenej s odporom k pohybu, jedlu, veselosti. Existujú výnimky zvané rýchli cykléri, ktorých cyklus mánia- depresia- mánia trvá 48 hodín.
Básnik s bipolárnou afektívnou poruchou sa nám prihovoril z A štvoriek, rečou prostou a zmierenou nám rozprával, aké to je. Aké to je, keď vám v pätnástich zomrie otec, hneď potom spácha sebevraždu strýko, spisovateľ, ktorého ste mali radi ako otca.
"A to mě strašně vzalo a do té doby nějak skončilo dětství. To byl definitivní, náhlý a dramatický konec dětství."
Aké to je, zažiť dve veľké straty v období dospievania, pozastavenie v mentálnom a psychickom vývoji? Aké to je, byť utopený v poézii?
Vstúpila mu do života po dvadsiatke. Našiel sa v nej, zaľúbil sa do nej. A časom zistil, aká je táto láska deštruktívna. Písanie sa stalo mániou. Doslova. V manickej fáze bol schopný za týždeň stvoriť obsiahlu básnickú zbierku- "přes 70 hodně dlouhých básní". Potom však vždy príde zmena.
"Poté, co jsem to napsal jsem byl ještě asi týden v pohodě, ale od té doby mám už čtvrtý měsíc brutální depresi."
Depresia. Písať sa jednoducho nedá. Nedá sa jesť, hýbať, cítiť. Ležanie v posteli, vyhýbanie emóciam. Žiadne banálne "mám depku". Depresia má vás...
"Nemůžu číst knížky pro děti, nemůžu poslouchat muziku ani číst poezii, protože to se mně všechno hluboce dotýká."
Mánie. Depresie. Mánie. Stále znova a znova... Prechádzať životom opatrne, po špičkách, aby sa neprebudila depresívna beštia. Ženy, láska, radosť, stoja niekde na druhom brehu, tom reálnom, nepodmývanom poetickým šialenstvom.
"Já s tím nic nenadělám, psychiatrie s tím nic nenadělá. Můžu se jen těšit na ty kladný stavy."
za oknem kos
vyzobává zbytek zimy
a v tobě se ještě drží
zase píšeš černým uhlem
svoje jméno
jarnímu ránu na záda
ale kdopak to bude číst?
slunce má dlaně na očích
a já oči v dlaních
(Martin Švanda)
Citácie zo spovede básnika na dvoch A štvorkách
