Pousmiatia

Nie že by som nemala rada smiech. Mám. Veď smiech je predsa šťastie, ktoré je počuť. O ktoré sa dá podeliť, vysmiať ho celému svetu. Niekedy to môže byť priam milo trápne, napríklad ak sa čerstvo ostužkovaná slečna vo večerných šatách začne nekontrolovane pochechtávať počas slávnostného prípitku... Slečna však uprednostňuje skôr distingvované nenápadné vystupovanie (samozrejme, ak práve nie je jemne rozveselená perlivými destilátmi a nebezpečne vtipnými spolužiakmi), a preto má radšej pousmievanie.

Kedy a ako sa dá najlepšie pousmievať? Hlavne nesmiete mať príliš dobrú náladu. Vtedy má človek sklon k tancovaniu, spievaniu, a hlavne k smiechu. A pri smiechu sa pousmieva ťažko. Takže odporúčam primeranú kopu povinností, dobre premiešať so spánkovým deficitom, čajovú lyžičku dezilúzie a kvapku nostalgie. Všetko nechať dobre odstáť. Medzičasom si môžete pripraviť plnku. Na ňu potrebujete chvíľku voľného času (kopa povinností musí načas ostať bokom), milého človeka (ak práve nie sú na sklade, postačí aj pekný film, kniha alebo iné počteníčko ) a jeden správny moment v časopriestore. Na pousmiatie. Chce to trochu cviku, ale malo by to vyjsť. Depresívnym maniakom však recept neodporúčam!

Pousmievanie prináša na rozdiel od smiechu aj zadosťučinenie. Pri srdci vás hreje pocit, že "vy viete". Len vy, a nikto iný, poznáte to sebazaprenie a príbeh, ktoré sa skrýva za tým všetkým. A ak úsmev uvoľňuje istý druh energie (to je podľa mňa jasné, veď si len všimnite, ako tým usmievajúcim sa ľuďom žiaria oči!), tak pousmievanie musí byť priam alternatívna energetická bomba. Uvoľnenie radosti, ktorá sa hromadila vo vnútri už dlho. Len nebolo z čoho sa radovať.

Dnes v noci to u nás na balkóne voňalo takmer ako niekde pri mori. Nočné posedávanie na pláži, v pozadí nejaké prázdninové karaoke a piesok pod nohami...

Pousmiatie.

Ach, slečna, vy a vaše romantické prirovnania.