Ak je to aspoň trochu možné, sedávam v chodbičke na schodíkoch. Cezmalé okienko na dverách vidím priamo na oblohu. Občas aj na špičkystromov. V staniciach po očku sledujem pristupujúcich, prelietavam ichpohľadom, všetci sa pozerajú dolu, pod nohy. V jednej stanici som priprelietavaní narazila na etnomuža s dredmi. Medzi postaršími dámami sigelitkami a študentkami s ruksakmi by vynikal, aj kedy ich nemal. A jasa jednoducho vždy pozerám po dredoch. Dredoví ľudia vyzerajú krásnemarleyovsky pohodovo.
Uviazla som na ňom pohľadom priprehliadke pristupujúcich, pozrel sa mi priamo do očí a usmial sa.Zdvihlo mi to náladu a môj úsmev vydržal, aj keď prešiel chodbičkouokolo mňa a zmizol vo vlaku. Na chvíľu som sa zahĺbila do čítania mojejdeky a len tak periférne som si všimla, že sa nado mnou niečo hýbe.Vrátil sa a postavil sa hneď vedľa mňa. Potom si všimol, že sa naňhoznovu pozerám a spýtal sa ma, či hovorím po anglicky.
Sedelisme vedľa seba na schodíkoch, v chodbičke, vo vlaku, za oknom sastriedali farebné scenérie a ja som sa snažila oprášiť si svojuangličtinu. Básnik z Kalifornie. Momentálne prebýva v Prahe. Práve savracia z Břeclavi, kde s kamarátmi strávil noc pri vínku. PoznáBratislavu. Pred pár rokmi mal v Artfóre autorské čítanie.
Asisom sa tvárila trochu užasnuto. Človek predsa nestretáva kalifornskýchbásnikov každý deň, len tak vo vlaku. Pýtal sa ma, čo čítam. Nejaký čassme potom rozoberali Virginiu Woolfovú, knihy, poéziu, filmy. V Brnesom takmer zabudla vystúpiť. Stihla som mu však napísať mailovú adresu.Sľúbil mi, že mi čo najskôr pošle svoje básničky. Na rozlúčku sme sapredstavili a podal mi ruku. Ľavú. Až vtedy som si všimla, že praváruka mu chýba. Zvláštne, ako môžu takéto detaily človeku uniknúť, keďsa pozerá ľuďom do očí.
Pred pár dňami som dostala básničky. "Niečo na ochutnanie pre ústatvojej duše." Ochutnala som, sú skoro ako belgické pralinky. Sladké napovrchu a vnútri skrývajú netušené náplne, ktoré sa jemne rozplývajú najazyku. Myslím, že je to vhodné prirovnanie, páči sa mi hlavne slovo"netušené". Hodí sa sem, na toto miesto: Netušené možnosti ciest vovlaku. Netušené dobrodružstvá v chodbičkách. Netušené hĺbky etnomuža.Netušené príbehy a osudy, ktoré ho viedli práve sem, do tohto vlaku,kde mi podal ľavú ruku. A ja by som celkom rada aspoň trochu tušila...
