Spoveď milovníčky kinosál

Svetlá už dávno zhasli, bežia reklamy, a my vchádzame do vykobercovanej sály s mäkkými sedadlami. Chvíľu bojujem s objemom vlastného tela, ktoré má neodbytnú potrebu schúliť sa v polohe horizontálnej (zhýčkané domácim pozeraním filmov z počítača...) Nakoniec kompromis, sedím s nohami vyloženými, zvláštne poskrúcaná, ako to mám rada. Vtesnaná na mieste vo vysvietenej rade F. Rezervácia na meno Veronika. Aké rafinované. (Priezvisko mi aj tak nikdy nerozumejú.) A stihla som aj nejaké trailery, hahá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Pán fotograf na kurze fotky ma trochu zaskočil.

"Prepáčte, ale dnes budem musieť odísť asi o pätnásť minút skôr... Dúfam, že to nevadí." (Pokorný výraz.)

"A důvod?"

(Mierne zdesenie.) "Uhm, ehm..." (Idem do kina, už som hrozne dlho nebola, strašne sa teším a ďalšie predstavenie je až o desiatej večer...) "Uhm, ehm."

"No jo, v pořádku."

(Ufff...) "Ďakujem." (Vďačný úsmev a uľahčený výdych.)

Poslednúpol hodinu na fotke pokukujem po hodinách. Štvrť, Veronika sa zdvíha,usmieva, špitne "Dovidenia" na rozlúčku pánovi fotografovi a letí doluschodmi a rovno do chrámu konzumu. Na svoje miesto v rade Frezervované na meno Veronika.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Trailery končia, znelky filmovýcha produkčných spoločností (hlavou prebleskne spomienka na 20th CenturyHraboš z Pythonov). Prvé zábery, v duchu poskakujem ako na Ježiška, keďsom bola malá.

[Štýlová odmlka, prestupujem na druhý vlak.]

Aje vlastne úplne jedno, aký je to film. (Samozrejme však nepôjdem naniečo, čo neašpiruje prinajmenšom na Zlatý Glóbus, veď som nejakýfajnšmeker! A hrá tam Robert De Niro, tak čo riešiť. A je to podľaGaimana. Navyše.) Tá tmavá filmová atmosféra rozprávky, ilúzie,scenárom nalinkovaného príbehu so zvončekom na konci je nákazlivokrásna. A doznieva aj nad strechami Brna, v svetle pouličných lámp ablikajúcich okien, keď o desiatej začnú zvoniť všetky zvony. Skutočné,kostolné. Zvuk sa k nám nesie ponad mesto, z vežičiek, ktoré špehujemturistickým rozhľadňovým ďalekohľadom.

SkryťVypnúť reklamu

[V ušiach mi práve znie, z empétrojky, a hodí sa to práve sem:]

Just as long as you are there, my love, just as long as you are there.

[Epilóg. Cestou domov z vlaku, v električke,dvaja starší páni sedia vedľa seba. Starší pán s palicou vystupuje, narozlúčku podanie ruky s kamarátom. Električka brzdí, pán vstáva, miernastrata rovnováhy, ruka kamaráta ho však pevne drží. Električka stojí,dvere sa otvárajú, stisk povoľuje. Starší pán s palicou vystupuje a naruksaku sa mu hompáľa hnedý plyšový medvedík...

Optimistickyzostarneme a pocestujeme do Keňe... Alebo aspoň na Štrbské pleso azrednuté vlasy nám budú povievať v horskom vánku. Bolo by to pekné.Moc. A čo tam po čechizmoch.]

Veronika Vlčková

Veronika Vlčková

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Psychoštudentka. Pozorovateľka. Degustuje samostatný život. Zoznam autorových rubrík:  Priv(i)ateVietor v hlaveKam ma odvialoPíšem svetlomA iné (vý)plody

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu