Take it easy!

Niekedy ma skutočne iritujú ľudia, ktorí sa dokážu rozčuľovať nad každým nepodstatným detailom. "Vonku sneží, no nie je to hrozné? Zas sa nebude dať chodiť po meste a budú zápchy... S tou dopravnou situáciou by už mohol niekto niečo urobiť, veď je to neznesiteľné!" Alebo: "Ja na tú písomku nič neviem, nerozumiem tomu, som z toho nervózna!" Uznávam, ani mne sa nepáči, keď strávim pol hodiny v kolóne áut, alebo keď sa učím celý deň a napriek tomu ničomu nerozumiem... No ak mám náhodou svetlú chvíľku, "osvieti ma" a uvedomím si, že život ide ďalej aj napriek nepriaznivej dopravnej situácii a zlej známke z písomky.

Skúste sa len tak na skúšku zamyslieť nad tým, na čo všetko sa dokážeme sťažovať. Nepríjemná predavačka. Zima. Boľavé nohy. Príliš silné slnko v očiach. Príliš veľký nos (boky, zadok, číslo topánky...) No nie je vám to smiešne? Mne teda áno. Naozaj si nemyslím, že toto sú problémy, na ktorých závisí život. Mrzí ma jedine to, že nie všetci si to uvedomujú. A sťažujú sa a sťažujú... Sami si tým zhoršujú náladu a potom sa sťažujú ešte viac: že aký je ten svet škaredý a smutný. Moja jediná rada znie: Take it easy (alebo pre neanglofónov: "maj to na háku":))! Uvidíte, že svet potom razom opeknie a oveselie.

Ja sa teda snažím nesťažovať. A ako je to s mojím flegmatizmom? Ja osobne si nemyslím, že som flegmatička. Flegmatici neronia slzy v kine na dobrom filme... Len si cením vlastný kľud duše. A naozaj neviem, prečo by som sa mala znervózňovať kvôli veciam, na ktorých v konečnom dôsledku aj tak nezáleží. Viac záleží na tom, aby sme sa cítili dobre, nie? Tak načo sa stresovať?

Naozaj ma hnevajú ľudia, ktorí sa rozčuľujú nad nepodstatnými detailami. Nie je to choré? Nechápem to. Štve ma to. Rozčuľuje ma to. A vlastne- prečo sa rozčuľujem? Take it easy!