Hľadám krásu v tichých ránach a v teplých perinách. Chúlim sa do nedokončených snov a skrývam sa pred šedodennosťou. Plávam na páperových oblakoch po mori krásna a lodný navigátor už dávno skočil cez palubu.
Hľadám krásu v hmlistých slzách, vo vráskach a v náhlej nevoľnosti duše, na ktorú je najlepšia trpezlivosť v kvapkách alebo tabletky rozumného priateľstva. A objatia. V prášku.
Hľadám krásu vo zvukových vlnách, osciláciach vrstiev ničoho, ktoré sú zosilňované a zmiešavané, násilne skladané do niečoho, čomu z nedostatku lepších slov hovoríme harmónia. Cítim v prstoch vibrácie strún a drevo cíti buchot môjho srdca. Nehýbeme sa, stojíme v okamihu krásneho ticha, prísľubu nepoznaných zvukov.
Hľadám krásu v dotykoch. V letmých dotykoch s poznaním, v zúfalých dotykoch so zablúdením, vo vymyslených dotykoch s citmi. Bojujem s večným kontrastom mojich malých dlaní a môjho veľkého hladu. Chcem sa dotknúť všetkého, všetkých. Nedočiahnem.
Hľadám krásu v písmenkách. V nečakaných konformáciách, v mäkkých písmenkových zvieratkách, ktoré sa vedia tak krásne túliť. Až niekedy začínam priasť. Skladám si slovíčka v lyžici písmenkovej polievky, odkukávam pritom od ostatných stravníkov. Sú ľudia, jesť predsa musia.
Hľadám krásu v nehybnosti pohybu, v pravidelnom dýchaní, v neodpútaní od myšlienok na minulosť, v pozemskosti a v chybách v nás. A v odvahe žiť aj s chybami.
Hľadám krásu v hľadaní. Vo filozofii nevedomosti, v tajomstvách a predstavách, ktoré sa už nikdy nezmenia. A v chvení žalúdka, ktoré signalizuje príchod niečoho nového. Novej krásy v mojej mysli.
Pé es: Iba s fotkou!
Značka: Hľadám krásu
Vlastne je to celé úplne jednoduché. Je to o kráse. Áno, presne o tej subjektívnej neuchopiteľnej hodnote, čo nás vzrušuje, udivuje a privádza do zúfalstva. Nechápem ju. Prenasledujem ju. Nedokážem ju spútať, dohoniť. Stále iba hľadám. Slobodná, bez záväzkov, nižšia postava, má rada vysedávanie v tmavých miestnostiach a prehrabávanie zákutiami mysle. Značka: