Štefan Vidlár
Staré auto
Čeho sme sa nabažili de kadě sme odhodzili. Co s odpadem naša Zem, vydrží, či zhyne v ňem? Dá čovjeku ešče šancu, spravit konec temu drancu.
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Čeho sme sa nabažili de kadě sme odhodzili. Co s odpadem naša Zem, vydrží, či zhyne v ňem? Dá čovjeku ešče šancu, spravit konec temu drancu.

Píšem veršík mojej pani, snáď ju z toho nič nezraní. Pri čítaní tejto „básne“, nech prežíva chvíle krásne. Za tie roky za ten čas sniežik zavial pleš aj vlas. So starobou padol tieň, úsmev zasa pokryl srieň.

Táto báseň nie je o vás, netúžim mať u vás rováš. Nechcem počuť nadávky, zúčastním sa stretávky. Spolužiak môj dobre vedz, nie je koniec, starec, známa vec Uži srandy, smiechu, žartu, snaž sa hrať aj so zlou kartou

Pro mňa byli, furt aj budú, Vánoce tú rodnú hrudú. Krásný ligot v očkách ďeťí, radosť k tebje zas doleťí. Čistý úsmjef, šťebot úst, vďek a úcta, (trošku enem) ťela púst.

A ket hra sa dohraje, na čeli sú kropaje, na iném ksichce úsmjevy, v hubje sladkej polevy. Jaké z teho poučeňá, že ty isté karty furt sa žeňá.

Političci, politici, ňet pomoci, je to v rici. Basa tvrdzí muziku, já prajem vám tú paniku! Poslanci a precedové, co nakradli prachy oné. Ministri a tajemňíci, fčil im v noci svjetlo svící.

Na zemeguli v Istanbuli dohodli sa páňi čulí, že naše ženy otrokyňe nepuscíme do kuchyňe, že tam pújde trebárs gej varit vajca, sa nesmjej!

Pro zlodzejú čašké časy Pochodem vchod tam do basy Bude delux supr extra ministr Gaunerom pod ricú zhorí nafty kanistr

Milí moji, drahí moji, v pokoji a né v zbroji Nech nám neňi VOSR celkom v paži, celkom osr... Leňin, Brežňev, zlosyn Stalin síli zlobu, útlak, zločin... Že by o tem sňíval svjet? Skrvavjel ten rudý kvjet...

Dve tabule z kameňa, pravdy, čo sa nezmenia. Z hory Sinaj cez Mojžiša neskryla ich žiadna skrýša. Kto chce podľa slova skaly, žije v pravde, v láske, v žiali...

Hovoriť striebro, mlčať zlato. Politik, čo skladá slová, aby bola veta nová. A k tým slovám pridá notu, zdôrazniť chce stú novotu. Nota dlhá, krátka, nízka, hore, piesne slov a rečí more.

Ulica má dycky silu, vjerchuška z ňí chytá kýlu. Vjerchuška má v bruchu kŕče, dosť uš srandy, dosť uš prče. Tak, tak, vjeru, dozaista, šampón, mydlo je očista...

9. NEBUDĚŠ BAŽIŤ PO ŽENE BLÍŽNEHO SVOJHO Thou shalt not make unto thee any graven imagines Príležitosť robí zviera, pud je silný, v srdci diera. V čistom krbe teplo horí, rozum, vôľa žiadosť zborí.

A tá moc je ópijum a ty ovčan na mňa čum. Motýlek, drahý oblek, káro, koňáček a v hubje žváro. A úroveň primitíva, tá sa ťaško, ťaško skrývá. Čvarga ducha, bída reči, aj veršu sa to bridí, prieči.

Spadla hruška zelená, rozbila si kolená. Teraz plače na zemi, dobrý liečik dajte mi! Ty si hruška nezbedník, nepomôže ti už nik...

Za národ a za Boha - jaká´s černá mátoha. Hižáb, džilbáb, Al Amira zmňeňili nám Všehomíra. Čádor, aba, abája, turban, šemag, kefímája. Džihád podla šaríja, tá kresťana ozbíjá.

Lono ženy, falus muža, nesmrtelná ludzí túžba. Ve vrchole spojeňá, slunca, luny zatmjeňá. Skyvy chleba, dobre víš, ňikedy sa neprejíš. Rovnako tak lásky akt (ket má správný tón a takt), vždycky očarí ťa , holý fakt.

Ket sa dobre zadarí, nakúpime radary. Né ve svjece podla tendru, ale u tých, co si žebrú. Pri žebráňí dá sa dar, (v cichosci a bes fanfár) no pro ňekerých enem kar. Pro tých ja mám dobrú radu, buď kamarád kamarádú.

Úcta velká bojovňíkom, koreňe co škubú pňíkom. Co režú tam, aš do krvi, zločin sa nedokrví. Já drukuju vám, palce scískam, doma v strachu si zavýskam. Možno zajtra na ulici, ket zločin bude, bude v .ici.

Zdrancujeme, vyrobíme, za odpad sa nehambíme. V komforťe sa dobre dríme, až zaspíme, otrávíme. Málokedy v konci žicá, človjeci sa dobre cícá. Tak to bude s našú Zemú a milióny rázem zemrú.