Štefan Vidlár
Tučný som
Lepím ódu na klobásu, bes postavy aj bes pásu. Dobre sa mi, dobre žilo, pribral sem aj 30 kilo. Za feudála, súdruha aj demokrata furt sa nájde, pro brucho co spratá.
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Lepím ódu na klobásu, bes postavy aj bes pásu. Dobre sa mi, dobre žilo, pribral sem aj 30 kilo. Za feudála, súdruha aj demokrata furt sa nájde, pro brucho co spratá.

Dzetné dzeci, pradzeci, vnuci, vnučky – čas lecí... Vnúčence ot svojho zrodu, pro starečkú živú vodú. Stláčajte klapky nádeje, zázrak sa snáď udeje.

5OO rokov záhadou je, čo za úsmev Mona Lízy, čože to je? Majster Da Vinci to isto tušil, že smiech vo svete nik nezruší.

Píšu z vlastňí skúsenosci, huava praská od múdroscí, stará mňa už nenazloscí, sem na prahu ke vječnosci, netrápjá mňa uš starosci a čuju enem naj vďečnosci...

„Anjelíčku strážníčku, podávaš mi paličku, niekedy aj barle obe, keď ma osud riadne ďobe. Z hĺbky srdca, z duše hĺbky, ďakujem, že nie som trpký, že môj život plný je, do chvíle, keď mi zvonec odbije.“

Anjelíčku strážníčku, opatruj mú dušičku Aby bola čistá, pre Ježiška Krista Anjelíčku strážníčku, opatruj ma vo dne, v noci, ochraňuj ma od zlej moci, buď mi stále na pomoci

Odkaz Vánoc je tak mocný, mega rokú žije v nás, človjek zdravý, či nemocný, procíťil ho vela rás. Vyprosuju požehnáňí vám, na chvílečku dar tej víry, obraz dostal čistý rám, bez pekelnej síry.

Dve tabule z kameňa pravdy, čo sa nezmenia. Z hory Sinaj cez Mojžiša neskryla ich žiadna skrýša. Kto chce podľa slova skaly, žije v pravde, v láske, v žiali...

Na tej vlne, v tomto vetre, podnikateľ v starom svetre. Za socíku gazdov málo, všetko naše, tak sa stalo. V spoločnosti prišla zmena, prišli prachy, prišli léna. Kariéra o život, som najlepší, som pivot.

Šak ten volič vlasťi, smjeru ňejaký ten hlas zchrasťí. Aj ten z dobrej volby, upije mu z vína holby. Toto moja stratégija Záhoráka, aj nad sns sa stmívá, zmráká. Já disident su a v tejto demo kraciji hledám sa jak Nemo.

Balíčky zaslepovací Marienka a Janíček, máme pre vás balíček Zľava, sprava, zhora, zdola a rovnú daň to raz-dva zdolá. Chvíľu tomu, potom jej, niekto plače, jej je hej. Miesto toho, že všetkým, zmätok z toho, komu, kto a s kým.

Jak na poli bodlák v politice podlák. U sedláka víc je žitka, v politice enem bitka (pitka, ritka, v oku smítka).

Vrana hrubo kráká, nechytá sa na spjeváka. Kotkodáká slépka, bes kohúta debka. Slavíček ten pjekňe spívá, trilkuje a ňic neskrývá. Čvirikoce vrabčica: „Pro Čima su ďefčica.“ Ale co to v kleci fták, trefuje ho isce šlak.

Neňi úpadek mravú, ket býk obcuje s krávú. Ale ket somár s opicú a spolem idú do Ritzu. Ale v ríši zvírat neňi tak, každý fták ví jaký fták. Enem v ríši čovjeka, blbosť taká odvjeká.

Šecko vidzí velký brat, od ňeho si budú info brat. Ňigdo si uš nepamatá, akurát mňa to v noci mátá. Že gde sú IT miliardy, co zmizli na míle, aj na jardy?

Já pamatám si ešče časú, s tú Vánočňí bílú krású. To adventňí čekáňí, ket odbilo klekáňí. Pocit ščascá, radosci, ket ťa debka nezloscí.

Povýšenecké ceny Vláda cosik upraví, cochvíla do cen sa to pretaví. A tak naša vláda ludová, neví, co je chudoba.

Na konci sú otásky, podla jakej morálky, podla čeho super lup, zas ten Igor bude hňup? Co urobí bystrá naka, zaujme ju pravda taká?

Aš zeberú mi mobil, že sem sa s Majem pobil. Co já potem bes mobila, stará má mňa za debila. A policajci tí sa smjejú, že záhady sa u nás ďejú.

Spomínám téš, že tesklivú jeseňí atmosféru pod lipama dokreslovali duňáky, keré sme robili z napadaného lipového lísťá (cigarety z ňeho nechutili, prosťe Lipy to nebyli), oheň a teplo z ňeho nás pritahovali jak osy sladké hňiličky