Štefan Vidlár
Politika Ve Vinosadech
----- Rozumiem pána Pellegriniho populistickej kritike konania pána Matoviča, pretože tým získava body v Smere proti pánovi Ficovi. -----
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

----- Rozumiem pána Pellegriniho populistickej kritike konania pána Matoviča, pretože tým získava body v Smere proti pánovi Ficovi. -----

Kamera: D. Slifka Réžia: M. Brucho Produkcia: Neznámý oligarcha? Účinkujú: V hlavnej role: Divný Janko vo filme Holičstvo v trafike

Já su Jakub v sukňi, kukňi a necukňi. Tahy, podvod, intrigy, to v talároch ty strigy. De je právo, de je čest, treba žrat, né enem jest. Dovolenky v luxusi, sce, do len rás to okúsí.

Čoskoro sa ukáže, koľko miliárd rozkradli bývalí politickí zbojníci. Ani sa mi nechce pomyslieť, čo by sa za to dalo urobiť pre národ. Za ešte väčšiu a nevyčísliteľnú zlodejinu ja považujem ukradnuté spoločenské a ľudské hodnoty.

Ket si rás prečítáte celú trému, zeberte si aspoň ty sáčky na psí hovénka, lebo bude sa Vám ňekolikrát scet vracat.

Pred dávnom mi zomrel otec, ja verím, že jeho duši nie je koniec. Na človeka toho milá tichá spomienka, čo s láskou dal mi život do vienka.

Zanešvárit krajinu, komu za to dat vinu? Všaďe hŕba, kopka, kaluž, žeby človjek, žeby dosť už? Výchova a regule, na represije téš gule. Treba čiščit od hlavy, ket politik byl škúlavý.

Uvolnime, nech frčí hospodárstvo, infekcia, to je tmárstvo. Ket sa národ premorí, stretneme sa u morí. Budeme si dobre žit, slabí, starí mosá aj tak zhňit...

Dzetné dzeci, pradzeci, vnuci, vnučky – čas lecí... Vnúčence ot svojho zrodu, pro starečkú živú vodú. Starosc a strach ukrytý, čuuá babka, dědko zbitý. Zvuádnu ešte nošky hravé, bystré rúčky lavé, pravé?

Padňi komu padňi, vstaň do vstaneš, lež už ket ležíš, bjež ket utekáš, ic a choď, sedící si poseď. Toto šecko a aj víc, v politice, ket je hic.

5 minut po dvanástej Smjer je plný zákerákú, pod pás pravých, levých hákú. Co tak priznat, olutovat, pred luďma sa chvílu schovat?

Igor, to je odstrelovač, spílá, spívá jemu Slovač. Igor, to je snajpr, keho potem, keho najprf. Figurky jak na strelnici pomály sú šeci v rici. Jak ty rúže na špajdlíku gauneri sa lámú v dríku.

Dal bych za to šekel, že bordel mamá rekel: Netreba nové gauče, staré treba preč .uče. Já si myslím ale, že dat treba vale aj ňekerým ..cotom doma a aj za plotom.

Pane Bože, zákon rovný, aj pro teho, co je chovný. To je cesta smjerodajná, žádný humus, žádné lajná...

V parčíku prišla nečakane pani prezidentka k dvom dámam sediacim na lavičke s cieľom pohovoriť si. Hmm, zostali sedieť, pani prezidentka s nonšalanciou jej vlastnou stála...

Po uvážeňí šeckých skutečnoscí, kedy skoro celý národ trpí a má všelijaké ujmy, odmítám prijat ten trinástý dúchodek, protože počas celej krízy jeďiňí my dúchotci újmy skoro žádné nemáme. Nech ušporené peňíze sa múdro využijú.

Já neškemrám, enem píšu, šak patrí sa ít v Neba ríšu, nechat mladších kráčat svjetem, rás téš dolecá letkem letem...

Plný stôl je najstabilnejší na troch rovnocenných nohách: zdravie národa, rozvíjajúca sa ekonomika, múdra spravodlivá politika.

ET – mimozemšťan, E. T. – jednotka zákernosti Nechali nám špajzu aj bez regálú, podlahy a zárubňí...

Já su smjerák, gdo je víc, nekradel sem, skoro ňic. Enem ďeckám, Majce, žeňe, enem trošku do kešeňe. Štát vydójený, rozščekané hyjeny. Nech si žerú mršiny, na smjeťisku sú iní.