Teraz konkrétne 13.11.2007 po zhruba 2och rokoch strávených na Slovensku, sa tento mladý, veselý a talentovaný Američan rozhodol vrátiť do svojej vlasti, kde ho už čakala jeho rodina a priatelia. Mnohých tu na Slovensku jeho odchod, aj keď zďaleka nebol náhly, zarmútil, lebo sme si za ten čas s ním vytvorili veľmi dobrý vzťah, založený na dôvere, rešpekte, a vzájomnom podporovaní. Spočiatku tu Matt (alebo Matúško, ako ho volali niektoré Slovenky) trénoval baseballový tím, ale popritom aj učil angličtinu a práve tam som sa s ním bližšie spoznal. Na spoločných hodinách každú stredu sme sa vzájomne spoznávali, a užili si mnoho zábavy, ale aj zaujímavých diskusií.
Spoločných zážitkov sme potom mali neúrekom, počnúc s lyžovačkou pod Tatrami, odkedy sme mali spoločnú obľúbenú pieseň – Jon Secada - Just Another Day. Neskôr sme šli na turistiku do Slovenského Raja, kde bolo prekrásne, a okrem turistiky sme si aj trochu zahrali futbal a diskutovali na rôzne zaujímavé témy. Boli sme sa spolu aj korčuľovať, a pomohol mi aj pri kúpe gitary. Taktiež úžasný výlet do Južnej Kórei som absolvoval spolu s ním, a aj vďaka jeho podpore a pomoci. Spolu sme sa stretávali, navzájom si pomáhali, učili sa jeden od druhého, zavše sme si aj z chuti zaspievali, keďže obaja radi spievame, pričom Matt si vyslúžil aj prezývku Slávik, kvôli svojmu daru spevu.
Teraz odišiel, ale zanechal nám tu kus seba, spomienky, ktoré nám už nikto nikdy nezoberie, ale taktiež som aj vďaka nemu spoznal množstvo skvelých ľudí, ktorý mi ho budú z časti pripomínať, a s ktorými sa verím, nebudem musieť tak skoro rozlúčiť, aj keď život býva nevyspytateľný. Medzi jeho typické črty patrilo aj to, že síce bol hrdý na to, že je Američan, dokázal obdivovať a byť fascinovaný mnohými prvkami Slovenskej kultúry, našimi zvykmi, či krásami prírody. Taktiež bol empatický, a neraz ma prekvapil ako sa dokázal vcítiť do mojich pocitov, či pocitov niekoho iného. Nezabudnem na to, ako som mu na jednom z našich prvých stretnutí hovoril o tom, ako ma mrzí, že som stratil kontakt s dvoma veľmi blízkymi osobami, jedným priateľom z detstva Američanom Viliamom, a jednou známou mladou pani z Kysúc, pričom akoby zázrakom sa mi s oboma týmito osobami podarilo znovu skontaktovať a nájsť ich, a v prípade priateľa Viliama mi s tým svojím spôsobom pomohol aj Matt. Skromnosť a pokora mu taktiež nechýbala. Celé jeho pôsobenie tu bolo plné zázrakov, a síce som ako som už spomínal, spoznal mnoho ďalších skvelých ľudí, ktorý mi sú oporou a pomocníkmi, ale jedinečné postavenie medzi mojimi priateľmi bude mať aj naďalej môj „starší brat“ Matt Jones, ktorý mi okrem iného pomohol aj priblížiť sa Bohu.
Paradoxom je aj to, že to už je druhý skvelý priateľ, s ktorým som sa musel rozlúčiť, a ani v jednom prípade si nemôžem byť istý, či ho ešte uvidím, tým prvým bol pred vyše 10timi rokmi, už spomínaný Viliam. Tak mám teraz už minimálne 2 dôvody, prečo by som mal navštíviť USA, krajinu v ktorej som ešte v živote nebol...
Na záver snáď len dodám, že skutočných priateľov človek v živote nemá veľa, a tak by si ich mal vážiť, a dať im najavo svoju vďaku a lásku, kým je to ešte možné, lebo niekedy odídu, a nie vždy je to „len“ na západnú pologuľu našej malej Zemi.
