Ja chcem hovoriť o slobode vo všeobecnosti, ale zároveň ani jedna z spomínaných definícií presne nevystihuje to o čom chcem písať. Pred nedávnom mi sestra povedala, že sa chce cítiť slobodná a robiť veci viac spontánne. Na jednej strane som ju chápal, a uvedomil som si, že aj ja túžim po slobode, veď azda nik nechce byť obmedzovaný, zároveň som si však uvedomil, že úplná sloboda je len ilúziou, a veľmi záleží na našom postoji. Keď totiž žijeme v spoločnosti tak sa musíme občas časti svojej slobody vzdať, aby sme uplatňovaním svojej slobody neobmedzovali slobodu druhých.
Keď som sa rozhodol študovať na vysokej škole, tak ak chcem tú školu aj doštudovať, tak sa musím učiť, a chodiť do školy. Veľmi záleží však na mojom postoji, ak si uvedomím, že ísť študovať na vysokú školu bolo moje slobodné rozhodnutie tak zároveň si s výberom štúdia vyberám aj učenie, absolvovanie prednášok a skúšok. Skrátka keď chcem tú školu doštudovať, tak sa aj chcem učiť, lebo to je s tým bezprostredne prepojené. Podobne keď som nastúpil do zamestnania, tak ak chcem koncom mesiaca dostať výplatu, tak musím prísť každé ráno do práce, ale opäť je to najmä na mojom postoji, že si sám sebe poviem, že môžem a chcem.
Ako som už veľakrát spomínal, my ako ľudia sme predovšetkým slobodní, zároveň však máme za každé svoje osobné slobodné rozhodnutie niesť zodpovednosť (Keď sa nebudem učiť tak nespravím skúšku, keď neprídem do práce dostanem menej peňazí, alebo ma môžu aj vyhodiť). V prípade detí sa stane, že v niektorých prípadoch za nich rozhodujú ako aj nesú zodpovednosť ich rodičia, to však v zásade platí len do istého veku, ktorý je povedzme 18 rokov. Po tomto veku je už väčšina z nás úplne slobodná a zároveň by aj mala niesť plnú zodpovednosť za život. Stáva sa však nezriedka, že rodičia svojmu dieťaťu pomáhajú niesť zodpovednosť aj v neskoršom veku, v niektorých prípadoch je táto snaha zo strany rodičov správna, v niektorých prípadoch prehnaná, a ako už jeden múdry človek povedal: “Najhoršie čo môžete svojmu dieťaťu spraviť pre to, aby sa naučilo žiť, je keď mu odstránite z cesty všetky prekážky.“
Vráťme sa späť k slobode, ako som už poukázal pri slobode je dôležitá zodpovednosť za rozhodnutia, tieto rozhodnutia sa na jednej strane týkajú vecí a našej pracovnej náplne, ale týkajú sa aj našich vzťahov, či už sa jedná o partnerský vzťah, vzťahy v rodine, vzťahy na pracovisku, či vzťahy v rôznych iných spoločenstvách do ktorých patríme. Tak ako aj pri pracovnej náplni a činnostiach aj tu sme občas obmedzovaný časom, a tým, že keď strávim hodinu bicyklovaním sa s pár známymi na hrádzi, tak asi nebudem môcť v tom istom čase ísť na tanečnú s partnerkou, alebo do cukrárne s synovcom. Skrátka zvolil som si slobodne, a zároveň som si nezvolil tie ostatné alternatívy, s čím je spojená zodpovednosť a isté následky. Keď sme pri tom čase, tak ma občas zaráža keď sa niekto z mojich známych vyhovára na nedostatok času, lebo čas je vždy konštantný – skrátka deň má 24 hodín, hodina 60 minút to sa nikdy nemení, menia sa len priority, slobodné rozhodnutia vedené našimi túžbami.
Myslím, že to čo som tu v týchto pár riadkoch spomenul, nie je nič nové a prevratné, aj keď občas na tieto jednoduché a základné veci zabúdame. Téma slobody by sa dala rozobrať aj omnoho hlbšie, ale na tento krát som sa venoval len tomuto uhľu pohľadu.
