Témou nášho tábora bola cesta okolo sveta, pričom svoju púť sme začali „netradične“ v Európe. Na začiatku sme sa predstavovali a zoznamovali sa s jednotlivými deťmi, pričom niektoré mi boli čiastočne povedomé z minulých rokov, aj keď deti sa za ten rok či dva neuveriteľne zmenia (nie ako my starí ) Po niekoľkých hrách na zahriatie a spoznanie sa, sme sa napokon vybrali vpred k nevídaným dobrodružstvám.
Na prvej poznávacej výprave mali deti nachádzať a zbierať kvetiny, zbierať a skladať časti puzzle, pomôcť starej madam, či skákaním po kameňoch prebrodiť riečku, na ich dobrodružnej ceste ich potom prepadol pirát až napokon čiastočne unavený, niektorí aj vystrašení prišli ku konečnému stanovišťu, kde získali palubný lístok, ktorý bol kľúčom k ďalším dobrodružstvám a k plavbe okolo sveta...
Večer sme sa potom ešte trochu vyšantili pri hraní futbalu či volejbalu, a vedúci pre deti pripravili menšiu scénku...
Druhý deň sme priplávali k pobrežiu Afriky, kde sme okrem domorodcov našli ďalšie úlohy, ktoré bolo potrebné spraviť. Najprv sme si užili rannú rozcvičku a potom deti šli po jednotlivých stanovištiach a s vypätím síl zvládali neľahké úlohy, pričom najmä jedna, počas ktorej mali prebrodiť potok bola zaiste vtipná, keďže k môjmu stanovišťu chodili deti s mokrými zadkami, ale našťastie v Afrike bolo ešte teplo aj keď večer sa už počasie pokazilo...
Našou ďalšou zastávkou mala byť Austrália, ktorá nás však privítala mrakmi a silným dažďom, a tak sme náš celodenný výlet zrušili... zrazu v tábore prepukla epidémia moru, následkom čoho skonala jedna vedúca a všetci sme museli nosiť rúška na ústach a zdržiavať sa v oddelených chatkách, neskôr mor skolil aj druhého vedúceho a niektoré deti tomu azda aj verili... jedno dievča dokonca prišlo za zdravotníkom, že aj jej je veľmi zle a jej stav si vyžaduje intenzívnu liečbu... medzičasom dážď ustál a tak šli deti aj s niektorými vedúcimi na menšiu vychádzku...
Večer v tretí deň sa stav jedného z „nakazených“ vedúcich zlepšil a mohol opustiť lôžko a venovať sa deťom, či zahrať si aj v scénke... druhá vedúca bola vyhlásená za mŕtvu a začali sa aj prípravy na rozlúčku s ňou...
Rozlúčka napokon dopadla dobre keď po bozku princa naša „šípková ruženka“ ožila a mohli sme sa radovať a oslavovať...
To už sme medzičasom priplávali do Ameriky, kde mali deti za úlohu nakresliť na výkresy obrázok typický pre Ameriku, pričom niektorí kreslili Sochu Slobody, iní zas indiána či nápis Hollywood. Potom mali ísť a tieto výtvory sa pokúsiť s miestnymi obyvateľmi vymeniť za niečo hodnotné... miestny občania boli milí a ústretoví a tak jednotlivé skupinky dobrodruhov získali slamený klobúk, kalkulačku, balík sušienok, čokoládu, náramky, knihu či pohľadnicu a krížik a po náročnom výlete sa mohli navrátiť do tábora...
V noci sme potom pre nich pripravili nočnú hru, ktorá spočiatku vyzerala, že prebehne až príliš hladko, ale poslednú skupinku sa niektorým vedúcim podarilo mierne vystrašiť, ale napokon všetci došli do cieľa a boli spokojní
Našou poslednou zastávkou bola Ázia, počas návštevy ktorej opäť vykuklo slniečko a mohli sme si naplno vychutnať disciplíny na olympiáde, počnúc s hodom šípkami, vrhom topánkou, hodom loptou až po preťahovanie sa lanom. Užili sme si aj opekačku, zahrali sme si futbal i volejbal...
Ako býva zvykom tak na záver tábora bola diskotéka, teda zábava, pričom menšie deti sme šli uložiť trochu skorej a väčším sme nechali trochu viacej času až sme sa napokon trochu zabávali len my vedúci...
Tábor bol v mnohom jedinečný a síce sme mali dosť improvizácie, aj kvôli počasiu, tak dopadol myslím veľmi dobre, okrem menšieho zranenia na úvod sme nemali ani žiadne komplikácie a deti boli až prekvapujúco poslušné a milé veď hľa pár akčných záberov ...
A ešte pár portrétov ...
No deti boli skrátka úžasné...
