Ešte predchádzajúci večer mi jedna moja dobrá kamarátka napísala blahoprianie do sms. Príjemne ma to prekvapilo, aj keď s Vierkou sa poznám už mnohé roky a už niekoľko rokov si vždy spomenie na moje narodeniny. Počas dňa ma pobavilo jedno vtipné blahoprianie od kamošky, s ktorou sme sa stretli deň predtým a ona si „vyčitala", že mi neblahoželala osobne vopred. Najväčšie prekvapenie však prišlo až večer.
Už pred časom som sa rozhodol, že sa pôjdem pozrieť na Veni Sancte (do UPC v Mlynskej doline) a tomu, že pripadlo práve na deň mojich narodenín som neprikladal veľký význam. Ako sa zhasli svetlá a ja som tam stál v dave takmer tisíc prevažne mladých ľudí, okolo mňa prechádzali kňazi... a v tom som na konci zástupu zbadal jednu menšiu osobu v kňazskom rúchu, osobu, ktorú veľmi dobre poznám z čias mojich štúdií, a začiatkoch chodenia do UPC, ale ktorú som už dávno nevidel... a tak som sa chvíľu neveriacky pozeral okolo seba, či to je fakt skutočnosť, alebo len snívam.
Bol to Milan Bubák, ktorého dar pútavo a trefne kázať poznajú mnohí bývalí či súčasní návštevníci UPC v Mlynskej doline. V súčasnosti už na katolícke bohoslužby chodím menej často, ale je skutočne až neuveriteľné, že keď ma moje kroky „náhodou" po nejakej dobe dovedú do UPC, tak tam stretnem človeka, ktorý tento domov pre študentov založil, a dokázal neuveriteľne pozdvihnúť. Milan v súčasnosti pôsobí v Ríme a pred nejakým časom som sa dopočul, že mal aj nejaké zdravotné ťažkosti, preto som bol veľmi príjemne prekvapený, keď som ho videl, že je zdravý a v „plnej" sile.
Omša ako takmer každá, ktorú som ho zažil viesť mala svoj jedinečný „náboj", aj keď mne pre môj vnútorný pokoj úplne stačilo, že som videl jedného z mojich duchovných otcov. Miestami sa snažil aj dav prebrať nejakou vtipnou poznámkou či príhodou, a tradične to nebola žiadna super krátka kázeň, ale to sme od Milana, aspoň tí čo ho poznáme ani neočakávali, a ani nechceli. Po omši som ešte tradične postretal pár svojich známych a následne som vyhľadal Milana, ktorý ma už z diaľky zdravil. Bol som pomerne dojatý, že som s ním mohol byť krátko aj osobne v jeho blízkosti, aj keď dlhšie sme sa pozhovárať nemohli keďže bol „na roztrhanie".
Tak som sa potom spokojný pobral pomaly späť na byt, pričom v takéto prekvapenie som ani v kútiku duše nedúfal. Na deň mojich narodenín prišiel do UPC, a teda aj ku mne jeden z ľudí, ktorí výrazne ovplyvnili moje prvé kroky znovuzrodeného kresťana. Bolo to presne po 3och rokoch od jedného menšieho zázraku o ktorom som už písal, a s týmto „prekvapením" má spoločné 2 veci - bolo to na Veni Sancte, a v oboch bol ústrednou postavou Milan Bubák.
