Myslím, že my ako kresťania máme jedinečný postoj k zábave, pričom mnoho z našich postojov sa vytvára na základe toho čo je písané v Biblii. Jedna z myšlienok, ktorá mi napadne keď sa hovorí o zábave a „užívaní" si života je skutočnosť, že som si nie istý tým, že mám právo sa zabávať, keď v tom istom čase niekde na svete je bolesť či utrpenie. Neraz dokonca to nemusí byť ani niekto vzdialený, ale napríklad môj starý otec, ktorý spadol a vykĺbil si rameno, alebo kamarátkin otec, ktorý bojuje s zákernou chorobou. Osobne si však myslím, že napriek tomu, že jednou z mojich úloh na tomto svete je aj pomáhať druhým a zmierňovať ich bolesť, tak na druhej strane bez toho, aby som si niekedy dopĺňal svoju energiu cez spoločný zábavný čas so svojimi blízkymi, by som asi ťažko mohol šíriť radosť a dobrú náladu.
Myslím si, že Boh od nás nechce, aby sme celý svoj život na tejto Zemi prežili v utrpení a odriekaní, aj keď v Biblii je práve utrpenie a odriekanie mnohokrát vyzdvihované. Na druhej strane sú tam však aj zmienky o oslavách, radostiach, šťastí a mnohých Božích požehnaniach. Najdôležitejší je náš postoj, skrátka užívanie si života by nemalo byť mojím hlavným životným cieľom a postojom, ale mať radosť a zábavu je úplne normálne a azda aj žiaduce. Veď o tom písal aj Pavol vo svojich listoch:
Filipanom 4:4 - Radujte sa v Pánovi vždycky a zase len poviem: Radujte sa!
Doteraz som písal najmä o tom, že by sa kresťan nemal báť zabávať, na druhej strane však musíme byť podľa mňa opatrný, bo nie každý druh zábavy nám myslím osoží. Biblia nám sama v mnohých pasážach naznačuje akému druhu zábavy a užívania si, by sme sa mali vyhnúť. Nebudem asi jednotlivo vymenovávať všetky pochybné druhy zábavy, a pokúsim sa ich radšej všetky vystihnúť stručným opisom a verím, že sa mi to aj podarí. Zábava, ktorej by sa každý mravne-vyspelý človek, teda aj kresťan, mal vyhnúť, by som asi opísal ako zábavu pri ktorej hrozí, že jednotlivec ublíži sebe, alebo svojmu okoliu. Tento stručný opis v sebe myslím zahŕňa príliš veľa, ale verím, že väčšina z nás má v sebe istý barometer, ktorý nám naznačí, čo je ešte normálne a čo už nie... a v niektorých prípadoch, keď je ten náš barometer nedostatočne vyvinutý, tak nám zaiste pomôžu skúsenejší blízky z nášho okolia. Mne ako kresťanovi pri stanovovaní toho barometra pomáha, uvedomiť si, že som Božím chrámom a voči Bohu a jeho chrámu mám istý rešpekt a tak by som nerád robil niečo čo vrhá zlé svetlo na Boha, skrze to, že som Jeho dieťaťom a chrámom.
Myslím, že to čo je pre človeka nebezpečné, alebo nežiaduce, sa vekom a postupným vývinom mení, a je zaiste rizikovejšie keď si do podniku na „jedno pivo" sadne mladý chlapec, ktorý si ešte nie je plne vedomý dôsledkov, ako skúsený 40tnik, aj keď ani v jednom z týchto dvoch prípadov by som si nebol istý, že je možné absolútne vylúčiť riziko.
Na záver sa to pokúsim zhrnúť. Zaiste som ešte mladý a ten vnútorný barometer nemám úplne vyvinutý, a na svoje ceste ešte zlyhávam, ale osobne som presvedčený, že ísť si s kamarátmi z ekumenického stretka zahrať bowling a následne sa trochu guľovať v snehu je v poriadku, zatiaľ čo ísť na diskotéku s tým, že si tam dám dva-tri drinky je minimálne rizikové správanie, a aj keď snáď nie odsúdenia hodné, tak určite hodné zváženia.
A tak sa nestráňme zábavy a života v plnosti, ale buďme obozretný a snažme sa robiť najmä to, čo v budúcnosti nebudeme ľutovať.
