Presne týždeň predtým sa prekvapujúco vrátil z nemocnice, a niektorí sme si azda mysleli, že sa jeho stav už zlepšuje. Nechcel som však písať o jeho posledných dňoch, ale najmä o tom akým spôsobom ovplyvnil aj môj život a čo pre mňa znamenal, či čím pre mňa tento mladý a vitálny kňaz bol.
Nikdy som s ním nemal dlhý osobný rozhovor, ale napriek tomu to bol pre mňa blízky človek. Keď sa povie slovo farár, alebo duchovný otec, tak ma vždy ako prvý napadnú dvaja Milanovia, jeden vrútocký Milan Žila a jeden bratislavský Milan Bubák. Spoločného okrem mena mali aj dar pútavo a do hĺbky kázať. Na omšu do kostola, alebo UPC som nechodil až tak často, ale takmer vždy keď som prišiel tak mi kázeň prehovorila do duše, a za to som obom veľmi vďačný.
Milan bol skvelý aj v tom ako podporoval a povzbudzoval mládež k aktivite, a poskytoval na to aj priestor a často obetoval aj kus svojho času aby s nami diskutoval a podelil sa o svoje skúsenosti. Občas bolo zaujímavé ako pri niektorých debatách či vyjadreniach vychádzal aj zo svojej druhej profesie, nakoľko bol zároveň lekárom-psychiatrom. Jedinečné bolo na ňom aj to, ako vedel byť niekedy zábavný a rozprávať zaujímavé príbehy a historky zo života, ale zároveň vedel byť aj vážny a prehovoriť nám do srdca. V jednom dávnejšom maily mi napísal: “Nesieš meno Víťaz, tak celé toto Tvoje snaženie a cesta – o ktorej píšeš – má šancu dospieť k víťazstvu“ aj takýmto spôsobom nás vedel povzbudiť a dodať nám odvahu čo malo pre nejedného z nás veľký význam.
Pri takýchto udalostiach sa niekedy človek sám seba pýta: „Prečo? Aký mal Boh plán?“ Bohužiaľ na túto otázku asi neviem odpoveď, ale jedno viem isto, že napriek svojmu predčasnému odchodu pán farár Milan Žila zostane v našich srdciach a našich spomienkach, keď si zavše vybavíme jeho milý úsmev či jedinečný tón hlasu, ktorým nás povzbudzoval, ale aj upozorňoval.
Druhá vec čo si pri tejto udalosti uvedomujem, je, že nie je dobré niektoré veci odkladať na „zajtra“, nakoľko možno už žiadne zajtra nebude. Azda mi je aj ľúto, že som ho pred týždňom neobjal, alebo mu aspoň nepotriasol pravicou, či dlhšie s ním nepohovoril, ale som rád, že som ho aspoň mal možnosť ešte naposledy vidieť a aj som s ním trochu pohovoril, aj keď som ani vo sne netušil, že to bolo naposledy.
Na záver si ešte dovolím jeden verš z Biblie: Matúš 25:13 Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny
