V tom momente mi to už nedalo a podotkol som, že si myslím, že to nie je také zlé, a verím, že sa to nie zhoršuje, ale naopak zlepšuje. Pani so mnou nesúhlasila, usmiala sa a asi si pomyslela, že ďalší mladý naivný idealista. Presviedčať ju o svojom postoji sa mi príliš nechcelo a tak či tak som onedlho už z električky vystúpil. V podobnom duchu sa mi javí keď sa niektorého zo svojich známych opýtam, ako sa majú a mnohým z nich sa na tvári objaví úškrn a buď zhodnotia, že dobre, alebo ak sa im chce hovoriť viac, tak si vypočujem o tom ako toho majú veľa a ako sa im príliš nedarí.
Keď sa mňa niekto spýta, ako sa mám, tak niekedy tiež odpoviem len krátkym: „dobre“. Ale zväčša pritom neurobím grimasu v štýle „keby bolo o trochu horšie tak už spácham samovraždu“ ako veľa ľudí v mojom okolí. Keď sa rozhovorím tak zväčša hovorím o mnohých požehnaniach a radostiach, aj keď občas aj o starostiach z ktorých si však zväčša ťažkú hlavu nerobím. Osobne si nemyslím, že som naivný idealista, aj keď ak idealizmus je to, že verím, že v každom človeku je kus dobra tak asi idealista som.
Po otázke: „Ako sa máš?“ zväčša asi nasledujú dve možnosti
- berieš to ako formálnu otázku a tak na ňu odpovieš formálne „dobre“
- berieš ju ako možnosť zbaviť sa všetkých starostí a „bahna“ ktoré sa u Teba nakopilo
Tým, že sa však zbavuješ tých starostí, tak môžeš tomu druhému človeku ublížiť ak nie je dostatočne silný a emocionálne stabilný. Taktiež šíriš okolo seba názor, že všetci sa majú zle. Potom možno aj človek, ktorý by sa mohol mať dobre a byť spokojný si povie: „Nemám právo byť šťastný, veď nik okolo mňa nie je šťastný.“
Ja si však myslím, že každý má právo na šťastie. Samozrejme pri ceste za svojim šťastím by sme nemali obmedzovať šťastie iných, ale určite by sme sa nemali nechať utápať v žiali či už nad svojim ťažkým osudom, alebo osudom ľudí v našom okolí, veď existuje toľko ľudí, ktorý mali oveľa menej šťastia v živote a napriek tomu sú spokojní a žijú aktívny a plnohodnotný život. Osobne ma taktiež občas zaráža ako 90% ľudí, ktorých vidím každý deň v električke majú zamračené tváre a tak mi doslova srdce poskočí keď náhodou zbadám niekoho kto sa milo usmieva. Veď úsmev a optimizmus nepatrí len pár vyvoleným, ale môže ho mať každý a stačí pritom tak málo.
Krásny deň Vám prajem a dúfam, že si tento článok prečítajú aj dvaja starší manželia, ktorým sa svet zdal zlý, nespravodlivý a smerujúci k horšiemu.
