Ja osobne nebudem vravieť, že vo mne nikdy nevzbĺkol hnev, a že sa vždy ovládam, aj keď myslím, že sa mi už dlhšie darí svoje pocity zvládať bez toho, aby som kvôli vnútornému boju a kvôli nejakej krivde, čo sa mi stala, teraz vylieval svoju zlosť na nevinných. Na jednej strane chápem, že napísať agresívnu reakciu plnú hnevu na diskusnom fóre je jednoduchšie, ako ju povedať človeku do očí. Možno si niekto povie, že je to aj menej bolestivé, a azda lepšie keď si niekto vybije svoj vnútorný hnev „len“ na anonymnom fóre, ako by mal miesto toho udrieť manželku, či dieťa. Neraz si však neuvedomujeme, že slová majú obrovskú moc, a to nielen tie čo sú povedané osobne z očí do očí, ale aj tie čo si prečítame v liste, v emaily, alebo v diskusnom fóre. Pravdou je, že sa postupne učíme každý z nás, tak ako niektorí sa verím učia zvládať svoj hnev, iní sa zas učia filtrovať informácie. Niekedy mám však pocit, že keď niekto použije hrubý slovník, a príspevok naformuluje agresívne tak ho potom odignorujem, alebo skrátka hneď vypustím, aj keď by možno pri použití vhodnejších slov mal ten príspevok možnosť ma obohatiť a pomôcť stať kvalitnejším človekom.
Možno si mnohí neuvedomujú, čo môžu svojimi slovami spôsobiť, ale pripadá mi to dosť egoistické. Netvrdím, že každý musí byť teraz psychológom a navyše láskyplným, ale keď mám ambíciu niekomu niečo napísať či povedať, tak skôr než to spravím mal by som sa zamyslieť aspoň na pár sekúnd, čo tými svojimi slovíčkami, či vetami môžem spôsobiť. Skrátka trochu empatie by mnohým z nás nezaškodilo. Ja sa tiež nie vždy držím pravidla, že keď niekomu píšem reakciu snažím sa mu to napísať spôsobom, ktorý ho niekam posunie, ale zväčša mám snahu sa aspoň na chvíľu zamýšľať nad tým čo píšem.
Predpokladám, že písať tu o tom, ako sa má dávať spätná väzba príliš nemusím, ale predsa aspoň pár slovami opíšem svoje ambície pri písaní reakcií. Ak vyjadrujem svoj osobný postoj bez akejkoľvek referencie na konkrétnu osobu, a bez hodnotiaceho nádychu tak sa azda nad tým netreba zamýšľať. Ak však na druhej strane píšem niečo, čím vyjadrujem k jednej osobe, alebo skupine osôb, či ich hodnotám nejaký hodnotiaci postoj tak by som mal dodržať aspoň základné pravidlá slušnosti, empatie a kvalitnej spätnej väzby. To čo tu teraz napíšem som si teraz neprečítal v nejakej učebnici skôr vychádza z mojich vlastných ambícií a pochopenia naučeného, či počutého.
Keď píšem reakciu, teda dávam spätnú väzbu mal by som zohľadniť akú reakciu tie moje slová v človeku vyvolajú, a keď viem, že môj príspevok daného človeka v tom čase, pri jeho zmýšľaní a životných skúsenostiach nemá možnosť osloviť, tak ho asi radšej nenapíšem. Veľmi dôležité je podľa mňa dávať aj komplexnú spätnú väzbu, pri podotknutí na pozitíva aj negatíva, lebo pokiaľ sa príliš zameriavame na jedno, alebo druhé, tak buď môžeme v človeku vytvoriť dojem dokonalosti, a neprimerane nadhodnotiť jeho ego, alebo naopak môžeme človeka deprimovať, a spôsobiť mu bolesť a oslabiť jeho dôveru v seba samého. Osobne si myslím, že príspevok, ktorý obsahuje aj pozitívnu aj negatívnu spätnú väzbu má oveľa väčšiu silu, a môže dotyčného posunúť vpred.
Neraz mám túžbu pochopiť ľudí, ich reakcie, aj keď na druhej strane si myslím, že to nie je celkom reálne a uskutočniteľné. Mám však pocit, že často sme nedostatočné empatickí a snažiaci o pochopenie. Skrátka keď mi niekto povie niečo vulgárne a agresívne, často to hovorí o ňom samom, a nie o mne, o tom, že je sám frustrovaný, a nemá v sebe pokoj, že mu niekto v ten deň, alebo deň predtým ublížil, a on si teraz svoju zlosť vybíja na mne, miesto toho, aby sa s ňou buď sám vysporiadal, alebo ju pretransformoval a skrze ňu dal človeku, čo mu ukrivdil spätnú väzbu.
Buďme preto k sebe prosím tolerantní a úctiví, a tak sa môžeme navzájom obohacovať.
