Počas záverečného dňa sme sa vybrali do ulíc, aby sme spríjemnili deťom čas strávený vonku a zároveň im aj rozpovedali príbeh. Rozdelili sme sa na viaceré tímy a vybrali sa na vopred dohodnuté miesta. Neďaleko miesta, kde mala naša malá štvorčlenná skupinka mať svoje stanovište sme zbadali škôlku v ktorej na naše prekvapenie sa veselo hrali deti. Po krátkej prechádzke po okolí sme sa vybrali do spomínanej škôlky, kde náš vedúci šiel za riaditeľkou, aby sa jej opýtal, či môžeme pre deti spraviť krátky program. Ja som medzitým sledoval ako sa deti veselo zabávajú vyhadzovaním šišiek do vzduchu, pričom títo chalani súťažili v tom, kto vyhodí najvyššie, a hovorili ako dohodili až do Talianska či prípadne do vesmíru. Ja som sa na nich len pousmial, a obdivoval som ich bezstarostnosť a schopnosť sa zabávať pri takej „hlúposti". Neskôr ku mne jeden z nich podišiel a s nadšeným úsmevom na tvári mi začal rozprávať ako chytá lienky a potom ich nosí domov, kde im lietajú po dome, jednu, ktorú mal odloženú v zápalkovej krabičke mi aj ukázal. Zároveň jedným dychom dodal, že ich chce nazbierať až tisícpäťsto, a bolo zaujímavé sledovať jeho vážnosť a do široka otvorené oči, keď mi toto všetko rozprával.
Medzičasom sa už vrátil náš vedúci, ktorý však následne šiel po lopty a iné pomôcky a zároveň pani vychovávateľka začala zhromažďovať a rozdeľovať deti. Deti boli rozdelené do dvoch skupín, včeličky a mravčekovia. Na vyplnenie času kým môj známy donesie pomôcky, ich pani vychovávateľka vyzvala nech si zahrajú „telefón", a celkom im to aj išlo, keď v jednom z troch prípadov sa na koniec „telefónu" dostalo rovnaké slovo, ako doň na začiatku vstúpilo. Neskôr som sa detí zas spýtal, čo plánujú robiť cez prázdniny. A aktívne a komunikatívne deti mi porozprávali ako idú ku starým rodičom, s rodičmi na dovolenku do Talianska k moru, či na výlet po Slovensku. Napokon sa už vrátil vedúci s pomôckami aj zvyškom nášho tímu.
Deti výskali keď už z diaľky videli veľkú loptu, a tak sa mohol začať náš program, práve začiatok a hra s loptou bola mojou zodpovednosťou. Úlohou detí bolo zoradiť sa do kruhu, pričom jeden dobrovoľník bude v strede. Keď som sa pýtal na dobrovoľníka ochotného ísť do stredu mal som obavy či sa nejaký nájde, ale deti boli celkom nadšené a hneď sa mi prihlásili 4ja. Dieťaťu po mojej pravici som dal veľkú loptu a povedal mu nech ju rozkotúľa smerom k kamarátovi v strede, s tým, že ho má „vybiť". Spočiatku sa viac darilo mladému chalanovi poskakujúcemu vo vnútri až po temer 3och minútach sa ho podarilo trafiť. Dievčatá boli v strede kruhu trochu menej obratné, ale aj im sa celkom darilo, neskôr sme do kruhu prihodili aj druhú loptu, ale sledovať dve naraz bolo pre deti veľmi náročným orieškom.
Po istej chvíli, keď už sa v strede vystriedali všetky deti sme našu zahrievaciu hru ukončili a na scénu prišiel náš vedúci s príbehom. Jeho úloha pri rozprávaní príbehu o Ježišovi a jeho učeníkoch v loďke na rozbúrenom mori nebola jednoduchá, veď zaujať a udržať si pozornosť detí vo veku 5-6 rokov čo i len na 10 minút je náročné. Pomáhal si však aj gestami, napodobňovaním veslovania či zvuku mora, a väčšina detí sa zapájala a počúvala ho. Ja som medzitým stál obďaleč a urobil pár fotiek. Nakoniec na scénu prišli naše dve kolegyne, ktoré mali pre deti vymyslený kvíz, pričom sa pýtali zväčša na otázky čo súviseli s príbehom. Deti boli celkom pohotové a na väčšinu otázok zodpovedali správne, za čo ich čakala aj odmena v podobe bublifuku.
Napokon nám deti poďakovali a zatlieskali a verím, že sa im krátky program páčil a čiastočne vryl do pamäti. My sme odchádzali spokojní a povzbudení veselými deťmi a jedinečnými zážitkami s nimi.
