
Neraz si neuvedomujeme koľko chýb robíme pritom keď sa snažíme toho druhého presvedčiť o svojej pravde, nepočúvame ho a neprijímame, ale skôr len sa utvrdzujeme v svojom postoji. Ja sa sám niekedy prichytím, ako ľudí posudzujem a ako sa mi protiví ich chovanie bez toho, aby som sa snažil ho pochopiť, a tolerovať. Jasné, že existujú činy, ktoré sú odsúdeniahodné, ale často sa s nimi nestretávam, a tak či tak nepoznám celú pravdu, a nezjedol som všetku múdrosť sveta, tak aké mám právo súdiť iných.
Na čo som však chcel poukázať je skôr to čo nás ľudí spája. Tých vecí je myslím veľa, a keby som ich začal tu vymenúvať tak by som azda mohol napísať aj jeden román. Počnúc s láskou k dieťaťu, k rodičom, úctou voči starším, snahou o pomoc nevládnym a chorým, obdivom k veciam krásnym (aj keď vkus máme samozrejme každý z nás iný). Taktiež sa azda vieme zhodnúť na tom, že všetkého veľa škodí, tu si síce dovolím zapochybovať, lebo skutočnej pravej lásky asi nikdy nie je dosť, a veľa tobôž nie. Mnohí z nás druhých nabádajú k tolerantnosti a pritom sme často sami netolerantní. Väčšina z nás má aj chuť či potrebu v živote niečo dokázať, niečo za sebou zanechať, alebo skrátka mať pocit naplnenia. Spôsobmi akými toto dosahujeme sú síce odlišné, ale predsa nás v tom niečo spája, tá ambícia stať sa lepším človekom, tá je myslím spoločná pre väčšinu z nás. Ambícia potešiť blízkeho človeka, prejaviť mu lásku, vyjadriť súcit tá je nám verím tiež blízka, aj keď niektorí zas nevedomky pri snahe pomáhať blížnym ubližujú cudzím.
Pri uvažovaní o hodnotách sa taktiež zhodneme na pár veciach ktoré nie sú dobré: Či už sa jedná o krádež, klamstvo, vzatie života a mnohé iné. Mnohé z týchto nehodných činov trestajú zákony či súdnictvo, iné zas naše svedomie, aj keď v tom máme tiež veľa odlišností, ale predsa verím, že väčšina z nás má vnútorný hlas. Takmer každý z nás ma taktiež tendenciu brániť sa keď na neho niekto zaútočí, a to sa často netýka len fyzického útoku, ale aj útoku na naše hodnoty a spochybnenie nášho vnímania či smerovania. Podobné sa deje keď mi mamka vytkne, že dlho spím, alebo nedostatočne sa podieľam na domácich prácach. Ja sa vtedy často nevedomky bránim, a spôsobujem ďalší útok. Pri rôznych debatách a diskusiách na náročné témy, sa tiež často necháme strhnúť do víru, a každý útok opätujeme ďalším, čo vedie k nekonečnej špirále, ktorá spôsobuje, že sa od seba vzďaľujeme.
Veci ktoré tu teraz opisujem nie sú ničím novým, len mám však často pocit, že na ne zabúdame, a neuvedomujeme si aké chyby pritom robíme. Každý máme svoje chyby, a je nemožné od niekoho chcieť, aby ich všetky odstránil, avšak na druhej strane verím, že väčšina z nás má ambíciu napredovať a zlepšovať svoje správanie, či už v spolužití s rodinou, kolegami v práci, spolužiakmi, ako aj mnohými inými skupinami, ktorých sme súčasťou.
Takmer každý z nás má v živote mnoho cieľov, ja by som bol teraz len rád, keby sme si k našim mnohým cieľom pridali aj cieľ stať sa tolerantnejším človekom, ja s tým mám sám občas problém, ale budem sa snažiť.
Stavajme na tom čo nás spája, miesto toho, aby sme nechali, aby nás naše odlišnosti odďaľovali, a spôsobili naše odlúčenie a nevraživosť.