Časom som si však uvedomil, že aj dospelý by mal vo svojom vnútri aspoň z časti ostať dieťaťom. Mnoho z toho čo považujem za zábavu teraz, by som zaiste v čase mojej vrcholiacej puberty, alebo krátko po nej, považoval za detinské a možno smiešne. Dnes však práve tento spôsob užívania si, a zabávania sa považujem za správny. Určite dospelí majú možnosť zvoliť si z širokého spektra zábav a trávenia voľného času, a určite je takmer nemysliteľné, aby v istom okamihu života dieťaťa neprišla túžba robiť niečo čo robia „len dospelí". Časom si však mladý človek uvedomí, že chcieť byť za každú cenu „dospelým" azda nie je to najlepšie a najľahšie. Dospelosť to totiž nie je len mať slobodu, mať možnosť si vybrať z toho všetkého čo život ponúka, ale predovšetkým je to zodpovednosť ktorú má človek niesť za to, že si v tom či onom okamihu vybral danú možnosť.
Na svojej ceste za dospelosťou som už toho hodne prešiel, ale zároveň si plne uvedomujem skutočnosť, že ma ešte čaká kus cesty. Už viem, že netúžim piť alkohol, aby som sa cítil dospelý, ani nemusím fajčiť či piť kávu, aby som sa podobal iným dospelým. Som dospelý predovšetkým v tom, že si mám možnosť zvoliť hrať sa „človeče nezlob se" či skrývačku, ako dieťa, alebo ísť do baru a dať si pár pív, alebo si ísť zatancovať na diskotéku ako dospelý. Voľba je na mne a keď svoju voľbu uskutočním, tak si so svojou voľbou nesiem aj následky za svoju voľbu. Možno je to následok, že budem puberťákom na smiech, keď sa budem hrať ako dieťa, možno to bude následok, že ma bude ráno bolieť hlava, alebo sa mi bude ťažko vstávať, keď som sa minulú noc správal ako „dospelý".
Predpokladám, že mnoho dospelých, keď si zakladajú rodiny a majú deti, tak sa v mnohom zabávajú ako deti, vracajú sa do svojich detských čias, a v spoločnosti svojich detí sú spontánnymi a detskými, aj keď zároveň si plne uvedomujú svoje konanie a nesú zaň zodpovednosť. Na druhej strane je v mojom okolí mnoho detí, ktoré túžia byť dospelými, aj keď si plne neuvedomujú čo to znamená, a väčšina z nich predpokladám, že príde na to, že táto „rýchla" cesta k dospelosti nie je to pravé orechové. Mnohé z tých detí, však už potom nebudú mať možnosť vrátiť sa spať do role dieťaťa a už sa musia chtiac či nechtiac zmieriť s rolou dospelého.
U mňa samotného to stávanie sa dospelým nebol jednoduchý proces, a v niečom bol aj neprirodzený a bol som k niektorým veciam trochu umelo dotlačený a tak sa potom stalo azda aj to, že som sa túžil vrátiť do role dieťaťa, ale už to nebolo možné, a tak nasledoval trochu zdĺhavejší a náročnejší proces dospievania. Teraz som už myslím tie náročné etapy dospievania prekonal, a aj keď ešte ma zaiste čaká mnoho neľahkých prekážok, už som sa mnohému naučil a mám v svojom okolí blízkych, ktorí mi v prípade potreby podajú pomocnú ruku.
Keď som napísal, že máme skúsiť byť ako deti, nemyslel som tým, že sa máme stať deťmi, lebo niektoré detské spôsoby sú pre dospelého nevhodné, či už je to známa detská úprimnosť, ktorú dospelí deťom tolerujú, ale od dospelého by ju nedokázali prijať, ale aj mnohé iné maličkosti. Byť ako dieťa znamená snažiť sa aspoň z časti odbremeniť od zvyklostí a rozličných „nánosov", ktoré sa na nás v priebehu nášho života nakopili, dokázať sa radovať z maličkostí, smiať sa a radovať aj bez opojných látok, žiť predovšetkým pre súčasnosť. Samozrejme nedá sa úplne zabudnúť ani na minulosť, ani na budúcnosť, ale ak sa nimi budeme príliš zaoberať, tak nám unikne súčasnosť.
Na záver citát z Písma Matúš 18:3: A (Ježiš) povedal: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.
