To, že viesť dialóg s študentmi (aj na vysokej škole), je pomerne náročné som vedel už ako študent. Teraz z pohľadu vyučujúceho sa mi to potvrdilo, a zároveň je to pre mňa aj náročnejšie, keď sa pokúšam o niečo čo sa mi nie vždy darí, kvôli nedostatočnej spolupráci zo strany študentov.
Uznávam, že nie všetci majú chuť a ambície prezentovať svoje vedomosti pred verejnosťou, avšak myslím, že nejaká rozumná miera seba prezentácie by mala byť prítomná u každého jednotlivca. K tomu nás čiastočne aj viedli na škole, keď sme mali počas štúdia asi 4-5 predmetov, kde sme počas semestra mali mať prezentáciu pred spolužiakmi. Nie všade je seba prezentácia v pracovnom svete nevyhnutná, avšak predovšetkým na riadiacich pozíciách je jej ovládanie žiaduce.
Pre mňa ako prednášajúceho, ktorý sa snaží študentov zaujať a niečo im zanechať, a ktorý sa len učí a zdokonaľuje v tomto svojom „hobby", je snaha o udržanie pozornosti študentov nanajvýš dôležitá. Počas nedávnych dvoch seminárov na fakulte som sa na úvod snažil študentov do témy vtiahnúť otázkami, a vedením diskusie. A istú chvíľu sa mi aj darilo udržiavať si ich pozornosť, neskôr, keď som však už istú chvíľu viedol monológ, tak som badal na svojom publiku, že ma aktívne sleduje len asi tretina z celkového počtu.
Jedna vec, čo ma pomerne prekvapila, bol fakt, že keď som šiel prednášať k externým študentom, tak som si myslel, že budú aktívnejší, a lepší v zapájaní sa do diskusie v porovnaní s dennými. Bohužiaľ som sa mýlil, a síce isté náznaky dialógu sa mi podarilo dosiahnuť aj s nimi, boli ešte pasívnejší ako denní. Istá chyba bola aj vo mne, bo som ich pasivitou ostal tak zaskočený, že som potom hodnú chvíľu viedol monológ.
Na záver zhodnotím, že na mojej alma mater jedna z najväčších pozitív je skutočnosť, že umožňuje pomerne veľkej časti študentov vycestovať na 1-2 semestre na štúdium do zahraničia. Študenti, ktorí sa vrátia zo zahraničia síce časom možno skĺznu do stereotypu, ale verím, že aspoň z časti dokážu svoje nadobudnuté poznatky o školskom systéme v Holandsku, Francúzsku, Dánsku či iných krajinách predať ďalej.
Myslím si, že transformácia nášho (nielen vysoko) školského systému by mohla byť rýchlejšia, keby bola podporovaná zo strany politikov, spoločenských elít a zamestnávateľov, ale verím, že sa pomalými krokmi posúvame vpred. Vďaka nastupujúcej generácii t.j. mladým študentom, a ich skúsenostiam zo zahraničia, sa krôčik po krôčiku mení náš zastaraný systém. Je síce možné, že tam kde je teraz školstvo v Dánsku budeme takýmto tempom asi tak o 50 rokov, ale aj to je lepšie ako nič, a ja osobne celý systém zmeniť nedokážem, môžem a musím (tak ako každý) začať len od seba.
* Pod pojmom 1-2 semináre mám na mysli, že raz alebo dva krát počas semestra sa dohodnem s vyučujúcou docentkou a prídem ako hosť na jej hodinu, nie, že celý semester vediem jeden či dva predmety
