Príjmy štátneho rozpočtu 26,7 miliardy eur, výdavky 35,0 miliárd eur, DEFICIT 8,3 miliardy eur. Čísla, z ktorých mrazí. A vydieranie k tomu. Minister financií Slovensku naordinoval najvyšší deficit na rok 2023 zo všetkých krajín EÚ. Už toto základné porovnanie hovorí, že je niečo zle. Už tento samotný fakt by mal v nás všetkých rozblikať všetky výstražné kontrolky. Parametre rozpočtu sú obrovské čísla, zasluhujúce si pozornosť odbornej i laickej verejnosti. Je treba klásť otázky a všetky by mali byť rozpovedané.
Aj preto reagujem na blog štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka https://blog.sme.sk/marcelklimek/ekonomika/omyly-alebo-zamienky, ktorý reagoval na moje hodnotenie rozpočtu https://blog.sme.sk/viskupic/politika/hnutie-olano-sa-chysta-na-volby-alebo-rozpocet-jedneho-muza. Popísal som viacero zásadných problémov vládou schváleného rozpočtu. Pán štátny tajomník na moje pripomienky k rozpočtu nereagoval ani jedným jediným slovom. Hovorí sa, kto mlčí ten svedčí. Alebo skôr nemôže reagovať. Mrzí ma, že namiesto vyjadrenia sa k mojim pripomienkam, namiesto obhájenia východísk a parametrov rozpočtu, použil klasickú Oľano stratégiu – nereagovať na vlastné zlyhania, neobhajovať vlastný návrh, označiť nápady iných za zlé, nekompetentné, ich autorov označiť za nepriateľov a dehonestovať ich. Ale poďme postupne.
V skratke moje výhrady k rozpočtu, ktoré zostali bez reakcie:
Obrovské výdavky, obrovský deficit, predstavenie rozpočtu na poslednú chvíľu, tesne pred schvaľovaním na vláde, bez možnosti odbornej verejnosti vstúpiť do jeho tvorby.
Rozpočet je málo transparentný, úplne rezignoval na akúkoľvek konsolidáciu, na výdavkové limity, fiškálne ciele na roky 2024 a 2025 sú len formálne. Žiadna vízia, žiadny aspoň strednodobý plán pre Slovensko. Bohužiaľ je to typický predvolebný, populistický rozpočet. Je to rozpočet jedného muža, ktorý sa snaží svoju neúspešnú politickú misiu zvrátiť extrémnymi výdavkami - chce si kúpiť voličov pred voľbami. Snahou je mať pripravené obrovské prostriedky na rozdávanie. Obávam sa podobného vývoja ako v Maďarsku. Maďarský premiér Viktor Orbán si dokázal pred voľbami úspešne kúpiť voličov, kvôli nezodpovednej fiškálnej politike však Maďarsko aktuálne čelí zásadným ekonomickým a finančným problémom (deficit 6,1%, slabnúci forint, základná úroková sadzba 13%...) Extrémne zadlžovanie štátu v konečnom dôsledku nikdy nepomáha ľuďom, vedie k rozpadu verejných financií a stagnácii ekonomiky.
Jedno z hlavných rizík vidím práve v reakcii finančných trhov na rezignáciu slovenského rozpočtu na akúkoľvek konsolidáciu. Posledná emisia slovenských dlhopisov bola pri úrokovej sadzbe 4%, čo je viac ako sa aktuálne financuje napr. Španielsko. Výrazne rastie dlhová služba, ktorá ukrojí dvojnásobne viac financií ako v roku 2021 - vyše 1,3 miliardy eur.
Chýba akákoľvek snaha o zefektívnenie služieb štátu. Sektor verejnej správy bude v roku 2023 zamestnávať 439 387 osôb – o 10 377 viac ako v roku 2022.
Chýba jasný plán, ako chce vláda použiť historicky veľké rozpočtové rezervy na kompenzačné opatrenia.
Vysoké riziko, že bezprecedentné rezervy sú prípravou na ďalšie predvolebné a historicky vysoké „atómovky“ Igora Matoviča.
Extrémne vysoké rezervy rezervy rozpočtu, výrazne znižujúce jeho transparentnosť.
Nešťastný nápad miešať spolu v jednom dokumente riadny rozpočet aj rozpočtové provizórium.
Umelé zhoršovanie tohtoročných parametrov rozpočtu z dôvodu, aby následne budúcoročný vyzeral v lepšom svetle.
Vláda sa v rozpočte vôbec nevenuje aktuálne platnému Zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.
Toto zostalo bez reakcie. Štátny tajomník Marcel Klimek však reagoval na moje návrhy, ktoré mohli rozpočet poďme teda ďalej diskutovať:
Ad „Škrtnúť rezervu 900 miliónov na zmeny legislatívy“:
Súhlasím s poslednou vetou pána štátneho tajomníka – tvorba tejto rezervy patrí k štandardu a k dobrým mravom, napr. vo výške 130 miliónov ako v tohtoročnom rozpočte. Ale medziročne 7x viac!?! To svedčí o legislatívnom chaose, ktorý potom treba suplovať extrémnymi rezervami. Napríklad spomínaný Zákon o voľnom čase dieťaťa sa aktuálne v parlamente opravuje 3 rôznymi novelami. A pikantné je, že samotné krúžkovné sa reálne ruší (posúva za rok 2024)...presne ako sme o nevykonateľnosti hovorili od samého začiatku.
Summa summarum: pri rozpočtovo zodpovednom vládnutí by spomínané položky nevznikli. Koalícia by v aktuálnej situácii mala uvažovať nad zmenou týchto zákonov, aby chránili aj zdravie verejných financií.
Ad „Rezerva na covid už nie je potrebná“:
V prvom rade je potrebné okamžite zrušiť mimoriadnu situáciu v súvislosti s Covidom. Pomôže to firmám, ľuďom i štátu a hlavne sa ukončí jedna kríza. Covid je súčasťou nášho života a štát aj ľudia sa s ním musia vysporiadať v štandardných podmienkach. Ak sa človek rozhodne sa vakcinovať, mal by si vakcínu platiť, tak ako je to aj pri chrípke. Ku vakcínam mám na štátneho tajomníka dve otázky. Koľko stáli vakcíny, ktoré už museli byť zlikvidované kvôli uplynutému dátumu spotreby? Koľko je hodnota vakcín, ktoré sú na sklade a aj tak sa už nepoužijú (doba spotreby, ale hlavne stará verzia vakcíny)?
Summa summarum: Rezerva na Covid nie je potrebná. Vakcinácia už nemá byť hradená štátom. Covid sa má riešiť rovnako ako ostatné choroby.
Ad „Všetci cítime, že v kanceláriách sedí výrazne viac byrokratov, než je nevyhnutne potrebné“:
V rozpočte sa píše, že počet zamestnancov verejnej správy bude v roku 2023 o 10 377 !!! viac. To je fakt. Áno, súčasťou je aj zaradenie zamestnancov Slovenského vodohospodárskeho podniku medzi ostatné subjekty verejnej správy, ale tento nárast je takmer vyvážený predpokladaným odchodom vyše 2 000 zamestnancov z verejných vysokých škôl. Takže sa dá hovoriť o náraste verejných zamestnancov o 10 000, tak ako som napísal.
Pozrime sa, ako sa vyvíjala zamestnanosť v minulých rokoch aktuálnej vlády a aj ako je naplánovaná na ďalšie roky:
2021: +110 zamestnancov
2022: - 619 zamestnancov
2023: +10 377!!! zamestnancov
2024: -196
2025: -19 všetko sú to údaje z aktuálneho rozpočtu
Prečo takáto náhla zmena trendu?
Táto zmena trendu a výrazný nárast nemá v súčasnej zložitej situácii rozumné vysvetlenie. Ministerstvo financií hovorí o polykríze a najzložitejšej situácii od 2.svetovej vojny...a zároveň plánuje nárast zamestnancov? Tento obrat vysvetľujú len voľby. A možno reálne ani nebude toľko zamestnancov prijatých a len sa vytvára priestor v rozpočte - budúcnosť ukáže.
Poďme podrobnejšie:
1. Plánovaný nárast v ústrednej štátnej správe (priamo pod kontrolou vlády) je najvyšší 5 521 osôb.
2. V územnej samospráve je nárast 4 756 zamestnancov. Aj samosprávy sú platené s našich daní, sú to verejní zamestnanci. A vláda sa na ich raste podieľa vytváraním či presunom stále ďalších a ďalších povinností...stačí sa opýtať samospráv.
V rozpočte sa píše: "Pre 439 387 zamestnancov sektoru verejnej správy sa na rok 2023 rozpočtujú osobné výdavky v sume 11,4miliárd eur, z toho mzdy 8,41miliárd eur" toto je realita.
3. 880 vojakov navyše samozrejme navýši výdavky verejnej správy - tvrdenie, že sa rozpočet obrany nezvýši je absurdné - jasne, že sa nezvýši, keď boli títo ľudia narozpočtovaní. Ale ak by neboli, mohol byť rozpočet nižší. Realita plus 880 ľudí.
4. 862 ľudí malo byť prepustených v súlade s v minulosti dohodnutým šetrením vo verejnej správe. No a prepustení nebudú...takže rozpočet mohol ušetriť. Byrokrati mali byť prepustení, ale nebudú a neušetrí sa.
Summa summarum: Rozumiem, že je ťažké pred voľbami prepúšťať zamestnancov. Stačilo by aspoň neprijímať nových...je to pred voľbami a vo svetle čísel zo samotného rozpočtu veľmi priehľadné.
Ad „Obranné výdavky musia byť nižšie“:
Viem, nepopulárna téma. Ľahko sa obhajuje práve navyšovanie obranných výdavkov. Ale rozprávajme ľuďom aj to, že množstvo odvrátiteľných úmrtí sme mohli odvrátiť, ak by slovenská vláda platila za poistencov štátu rovnako ako napr. Česko. Naša vláda totiž platí menej ako polovicu toho čo česká. Aj napriek nespornej dôležitosti obranných výdavkov, musia byť vynakladané v množstve, v ako si ich vie krajina dovoliť.
Summa summarum: zmysluplná výška obranných výdavkov pre budúci rok by bola 1,8%HDP.
Ad „ 3,5 miliardy na energetickú pomoc je extrémne veľa“:
Kategórie „veľa/málo“ sú nenáležité pre exaktnú fiškálnu diskusiu, lebo sú ťažko uchopiteľné a nevystihujú primeranosť – presne ako píše pán štátny tajomník. Všetko závisí od kalkulácií dopadov, od času a parametrov do nich vložených. Je potrebné sledovať aj trendy, teda ako sa veličiny vyvíjajú v čase. Čo tak prepočítať aktuálne „mark to market“ dopady vo svetle znižujúcich sa cien energií na európskych trhoch?
Summa summárum: niekedy je menej viac. Následky extrémne vysokého deficitu a zadlženia na ekonomické prostredie môžu byť zásadné. Rozpočet s nižšími rezervami a s nižším deficitom a z toho plynúcim zodpovednejším prístupom (a s prípadným rizikom potreby úpravy rozpočtu počas roka) by bol vierohodnejší. Nebolo by to nič nové - výdavky sa počas roka navyšovali zatiaľ v každom rozpočte aktuálnej vlády.
Ad „Radšej by sme mali dostavať Mochovce, investovať na nové energetické zdroje, na systémy úspor, na podporu ťažby plynu“:
Súhlasím, že nové zdroje nevedia riešiť aktuálnu situáciu. Zásadný problém však nie je najbližšia zima. Slovensko aj EÚ ju zvládne zvládne bez zásadných problémov. Problém Slovenska i EÚ sú práve zlé dlhodobé rozhodnutia a absencia rozumnej energetickej politiky. Rozhodnutia, o ktorých píšem sú preto veľmi dôležité.
Summa summarum: Aktuálnemu rozpočtu chýba práve akýkoľvek, aspoň strednodobý, plán. Píše o tom aj Rozpočtová rada.
Ad „Z o 4 miliardy nižšieho deficitu by sa ušetrilo cca 160 miliónov ročne len na úrokoch“:
Tu radšej poviem iba jednoducho – Slovensko bude musieť v roku 3023 prefinancovať približne 12 miliárd štátneho dlhu – prefinancovať splatné dlhopisy aj financovať nový deficit. Možno to bude o niečo menej, ak sa bude postupne znižovať hotovostná rezerva štátu. Každopádne je to dosť veľká suma, aby štát boleli výrazne sa zvyšujúce úrokové sadzby. Dlhová služba je na budúci rok plánovaná vyše 1,3 miliardy eur a je viac ako dvojnásobná oproti roku 2021.
Summa summarum: rýchlosť slovenského vlaku na gréckej ceste sa zvyšuje.
Ad „Daňový bonus na dieťa by mal mať takú výšku, aby si to štát vedel dovoliť“:
Takmer celú rodinnú politiku zaplatia samosprávy (cca 900mil v roku 2023). Pričom gro úloh samospráv je práve v službách občanom - rodičom, deťom i všetkým ostatným. Takže štát do jedného vrecka dáva a z druhého berie. Štát bude musieť dofinancovať samosprávy a sanovať tak problém, ktorý vytvoril. Vo finále potrebné peniaze aj tak zoberie ľuďom. Namiesto „de facto“ znižovania dane z príjmu (ako píše Marcel Klimek), je v dlhodobej agende SaS znižovanie dane z príjmu.
Summa summarum: celý prorodinný balíček bol presadený bagrom, s množstvom chýb a krajinu stál funkčnú vládu. Za všetko hovorí to, že je na ústavnom súde. O niečom tiež hovorí fakt, že sa teraz opravuje viacerými novelami
V čom sa s pánom štátnym tajomníkom zhodneme, je potreba vecnej a konštruktívnej diskusie. A my dvaja spoločne diskutujeme na každom zasadnutí Výboru pre financie a rozpočet. Bohužiaľ však práve vecná a konštruktívna diskusia nie je vo výbave najvyššieho šéfa Ministerstva financií Igora Matoviča. Po 2,5 roku „spolupráce“, po x atómovkách, stámiliónoch neefektívne minutých financií všetkých občanov Slovenska, nevidím žiadnu nádej na konštruktívnu diskusiu. Svedčí o tom aj to, že minister sa zúčastnil len na jednom výbore z asi 60, čo je vo funkcii! Igor Matovič aktuálne urobil pri rozpočte rukojemníkov ešte aj zo zamestnávateľov, čo je len dokreslením metód, ktoré ovláda a používa.
