reklama

Moja hranica

„Tak čo, moja, aká je vodička? Príjemná?" pýta sa starší muž, ktorý sa oblečený prebrodil až do stredu rieky, len si vyhrnul nohavice. Pozerám naňho prekvapene, mohla som mať vtedy tak 10-12 rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)
Obrázok blogu

„Nechaj ju na pokoji, lebo ti odrežem uši!" počujem svojho otca, ktorý kdesi opodiaľ, „neviditeľný," chytá ryby.

Podvečer. Kráčame domov, skratkou cez kukuričné pole.

Otec vpredu, tlačí bicykel, v ruke sieťka s rybami, niektoré ešte lapajú po dychu.

Augustové slnko zapadá, šuští kukuričné šúpolie, z cesty sa práši. Nohy mám zaprášené až po lýtka, šaty ešte trochu vlhké, voniam rybami, ílom a riečnymi riasami.

Míňame cintorín, ktorý by som inak obišla oblúkom, ale teraz sa nebojím.

Otec je ten najsilnejší muž na svete a doma nás čaká mama - najkrajšia žena pod slnkom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Summertime,

And the livin´ is easy...

..............

Syn dnes vstal skôr ako slnko. Obúvame si gumáky a idem mu ukázať svoje detstvo.

Krajinu, kde je chlieb oveľa chutnejší, maslo maslovejšie a káva až príšerne sladká.

Už týždeň prší, čerešne praskajú, lipové kvety tak nasiakli dažďom, že ani nevoňajú.

Inokedy prašná cesta je teraz plná mlák a stromy nie sú ani trochu menšie, ako si ich pamätám z detstva.

Rumančekové pole, v diaľke bocian. Chceme sa nenápadne priblížiť, ale keď už nás od neho delí len pár krokov, zamáva krídlami a odlieta.

Rieka... Zmenila sa azda najviac. Bagre vyhĺbili jamy, nákladiaky poodvážali štrk, v rieke sa vytvorili malé ostrovy a na brehu jazierka plné žubrienok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všade sa povaľujú hŕby plastových fliaš, ktoré priniesla voda. Každú chvíľu počuť zvláštne pukanie - nahriate fľaše praskajú na slnku.

Hore prúdom je Užhorod, dole - hranica so Slovenskom. Niekde tu zvyknú pašeráci hádzať do rieky igelitové vrecia s cigaretami. Niekde tu sa snažia utečenci „prebrodiť" do lepšieho sveta.

Starí rodičia mi kedysi rozprávali, že keď po 1945-om „vyrástol" za riekou ostnatý drôt, niektorí dedinčania hranicu ignorovali. Jeden miestny frajer dokonca aj naďalej chodil do krčmy na slovenskú stranu, bicykel pritom vždy nechal opretý o ostnatý drôt. Pohraničníci ho napokon chytili, keď raz opitý zaspal priamo na hranici.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som bola mala, s otcom sme chodili na druhú stranu rieky zbierať štiav. V diaľke sme videli plot a vežu, odkiaľ nás pozorovali pohraničníci. Pamätám si, ako som im vždy nadšene mávala.

Hranica zostala. Keby dnes chcel Alex uvidieť po pár dňoch svojho ocka, museli by sme čakať hodiny na colnici...

Hádžeme žabky. Malý by to najradšej robil celú večnosť, ale zmráka sa. Na druhom brehu zbadám v kríkoch muža. Pozorne nás sleduje. Inak široko ďaleko ani noha.

Ponáhľame sa domov, ale ešte sa zastavíme na cintoríne. Mená, dátumy, vety na rozlúčku... Ukrajinčina, slovenčina, maďarčina a ruština. Na konci, až pri samom plote, dve mne blízke mená. Babka Slovenka, dedko Rusín. Dedko by dnes mal presne 84 rokov, Alex pred pár dňami dva. Nikdy sa nestretli, minuli sa o dva roky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Padajú prvé kvapky. Ponáhľame sa domov. Ideme skratkou cez kukuričné pole. Kukurica je ešte malá, ale v auguste sa v nej budem môcť ľahko schovať, presne ako kedysi...

Doma.

Stromy sú vysoké, čerešne opojne sladké a dážď vonia rumančekom a mätou.

To sa azda nikdy nezmení.

Len otec už nie je ten najsilnejší muž na svete a mama... zostarla.

O pár dní vyrazíme domov, do Bratislavy.

Summertime,

And the leavin´ is easy...

(4.6.2009, Storožnica)

Vitalia Bella

Vitalia Bella

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Milujem neznesiteľnú ľahkosť bytia Zoznam autorových rubrík:  Dva domovyStalo sa mi...Z práceNa cesteLen môj názorBratislavaSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu