Vchádzam, vyzliekam sa a líham si na vyšetrovací stôl. Doktorka telefonuje, je mi zima, študujem na stene schémy o mamografii, sonografii a samovyšetrovaní...
- Tak sa do toho pustíme... Aké máte zaujímavé meno! Vitalia znamená „vitálna", „plná života"?
- To dúfam... Je to odvodené od latinského slova „život", - pokúšam sa o úsmev.
- A „bella" je tuším v taliančine pekný? Máte teda pekný život!
- Áno, aspoň podľa mena. Ale možno som sa len dobre vydala. Hoci... nesťažujem sa, naozaj.
- Ale veď to je úplne prirodzené! Nemôže byť stále len dobre, musí sa to striedať - raz je lepšie, raz trochu horšie. Život skutočne nie je len prechádzka ružovou záhradou!
Moja dnešná „psychoanalytička" vstáva od ultrazvuku a podáva mi utierky.
- Všetko je v poriadku, tu máte správu pre lekára.
- Ďakujem, aj ja vám prajem pekný deň!
Niekedy mám pocit, že všetci okolo mňa vedia, aká som. Okrem mňa samej. A niekedy som z toho smutná. Ale občas mi ľudia, ktorí ma vôbec nepoznajú, hovoria presne to, čo práve potrebujem počuť.
