Vyrastala som v konzervatívnom prostredí. Typická východoeurópska „provincia," poznačená vyše štyridsiatimi rokmi socializmu a malomeštiackou uzavretosťou. Téma homosexuality bola u nás vždy tabu. Ak aj náhodou prišla na pretras, obmedzovalo sa to len na dvojzmyselné narážky a posmešky.
Zmena prišla počas môjho štúdia na vysokej škole. Poznáte tie knihy a filmy, ktoré dokážu obrátiť naruby váš pohľad na svet? Pozrela som si Moodyssonov Fucking Åmål a Özpetekovych Ignorantov a svet mi zrazu nepripadal čierno-biely. Hýril farbami.
Prvých gayov, ktorí sa netajili svojou orientáciou, som stretla, keď som po skončení školy začala prichádzať do styku so šoubiznisom. A potom... Spolužiak sa po pár rokoch vrátil zo zahraničia a my s mužom sme ho pozvali k nám na čaj. Začali sme sa navštevovať, pretekali sme sa v tom, kto uvarí lepší obed, chodili sme spolu do kina. A keď sme sa ho raz opýtali, či si už konečne našiel nejakú frajerku, pokojne (akoby mimochodom) nám povedal, že on predsa nie je na ženy...
Keď som sa o pár rokov ocitla na rizikovom tehotenstve a manžel musel odísť na pár dní na služobku, mala som vždy „poruke" svojho priateľa na telefóne i donáškovú službu v jednom. Keď sa nám narodil syn, s výberom krstného nebol žiaden problém, hoci podľa zásad našej cirkvi to musel byť praktizujúci kresťan, ktorý má všetky iniciačné sviatosti. On jediný z našich priateľov to spĺňal. A bol to náš najlepší kamarát. Nebolo čo riešiť.
.................................
Minule som ukazovala svojim rodičom fotky z krstu. „To je ten krstný? Aký elegantný fešák!" komentovala mama. Sestra jej už stihla prezradiť, prečo ten fešný tridsiatnik nie je ženatý... Mama nepovedala nič. Zobrala do rúk ďalšiu fotku.
Keď mi neskôr otec pyšne ukazoval v záhrade mladé stromy, spýtal sa ma: „Ten váš kamarát je teplý, však?"
Prikývla som.
„Keď som bol ešte školák, prišiel k nám do dediny jeden učiteľ. Zmenil školu na nepoznanie, všetci si ho vážili. Nikdy sa neoženil, vraj bol na chlapov... Ale nikto nespravil pre túto školu toľko čo on."
S otcom sa nezvykneme veľa rozprávať. Aj to málo však stačilo na to, aby som pochopila, že v našej rodine práve padlo jedno tabu.
