reklama

Patriotmi na „raz-dva-tri“

Keď som ešte za socializmu chodila na základnú školu na Ukrajine, každý deň sa začínal povinnou rozcvičkou a povinnou chvíľkou vlastenectva. Zoradili nás na školskom dvore - povinná vlajka, povinná hymna a povinné predpísané cviky s prvkami vojenského pochodovania. Ak náhodou pršalo, cvičilo sa v triedach za zvuku školského rozhlasu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (50)

Povinná chvíľka vlastenectva mala rovnaký dopad ako povinné cvičenie - žiaden. V deťoch to mohlo vybudovať len odpor - ako s cvičeniu, tak aj k povinnému pohmkávaniu sovietskej hymny...

Necítim sa byť povolaná hovoriť o slovenskom vlastenectve. Veľmi dobre si však pamätám, aké to bolo s vlastenectvom na Ukrajine tesne po rozpade Sovietskeho zväzu. Všetci sme hľadali svoje korene a snažili sa prísť na to, kto vlastne sme. Vlastenectvo bolo úplne prirodzenou odpoveďou. Cítili sme sa ako veľkí patrioti. Učili sme sa hymnu, o ktorej sa vyše polstoročie nesmelo hovoriť. O láske k Ukrajine spievali dokonca aj rockeri a mávali pri tom modro-žltými štátnymi vlajkami...
Vo voľbách sa donekonečna riešilo, ktorý kandidát je väčší vlastenec. Dovtedy oficiálne preferovanú ruštinu nahradila ukrajinčina. Aj tí politici, ktorých rodnou rečou bola ruština, vo svojich prejavoch zápasili s ukrajinčinou. Ani Julia Tymošenková sa dlho nevedela zbaviť ruského prízvuku. Možno aj preto vsadila na tradičný vrkoč a na kostýmy s ľudovými prvkami.
V návale patriotického nadšenia poslanci schválili zákon, podľa ktorého museli byť v televízii pri všetkých ruských filmoch a seriáloch povinné ukrajinské titulky. Absurdný krok pre krajinu, kde po rusky rozumie naozaj každý a kde má pätina občanov ruskú národnosť...
Politici sa zaoberali „nacionalizmom" západnej časti Ukrajiny a „separatizmom" východných regiónov, kde žije ruská menšina. Krajina zatiaľ prešľapovala na mieste - krachujúca ekonomika, skorumpovaná polícia, úplatky na úradoch a v nemocniciach...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Oranžová revolúcia spred piatich rokov, podfarbená modro-žltými vlajkami a dokonca aj vlasteneckým rapom, znamenala nádej. Skončila sa však totálnym fiaskom. Ukrajina sa ešte viac vzdialila Rusku a ani o krok sa nepriblížila západnej Európe.
Krátko pred nedávnymi prezidentskými voľbami som volala so sestrou. Firmy krachujú, platy sa znižujú, z materskej sa dajú kúpiť jedny plienky a ukrajinský lekár zarobí pätinu toho, čo jeho kolega na Slovensku. Nečudo, že mnohí sa dnes cítia trápne, keď si spomenú na vlasteneckú eufóriu oranžovej revolúcie...
A tak voliči urobili krok späť. Prozápadne orientovaný doterajší prezident Viktor Juščenko, ktorý spoločne s Tymošenkovou viedol oranžovú revolúciu, prepadol na celej čiare. Zvíťazil kandidát, ktorý presadzuje zblíženie s Ruskom a už počas volebnej kampane vyzval na zavedenie ruštiny ako štátneho jazyka spolu s ukrajinčinou.
Hry o to, kto je väčší vlastenec, nemajú zmysel, keď niet z čoho žiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Povinné vlastenectvo bude mať pre slovenské deti rovnaký dopad ako naša povinná rozcvička v škole. Žiaden.
Téma vlastenectva je však dobrý ťah na získanie hlasov mnohých voličov. Podstatné je, či budú aj po voľbách žiť v krajine, na ktorú môžu byť pyšní.

Vitalia Bella

Vitalia Bella

Bloger 
  • Počet článkov:  43
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Milujem neznesiteľnú ľahkosť bytia Zoznam autorových rubrík:  Dva domovyStalo sa mi...Z práceNa cesteLen môj názorBratislavaSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu