Prečo je z jej ruského pôvodu pomaly väčšia téma ako samotný úspech, ktorý dosiahla? Áno, zviditeľnila sa aj vďaka Slovensku. A Slovensko sa zviditeľnilo vďaka nej. Mala by tá medaila väčšiu váhu, keby Nasťa žila na Slovensku povedzme 10-20 rokov a nemala ruský prízvuk?
Kedy sa vlastne človek stáva „skutočným" slovenským občanom?
Väčšina ľudí sa do určitého občianstva narodí, ale niektorí ho nadobudnú až neskôr - napríklad sobášom či presťahovaním do iného štátu. V dnešnej dobe je absurdné stotožňovať občianstvo s národnosťou. Aj Poliaci, Rusi a Mexičania, ktorí získali občianstvo USA, sú jednoducho Američania. Vyspelé štáty majú dnes vyspelú imigračnú politiku a nebránia sa príchodu cudzincov - vedia, že ich potrebujú. A hoci sa na Slovensku už niekoľko rokov hovorí o postupnom vymieraní populácie, Slovenská republika sa stále bráni tomu, aby prijímala do svojich radov viac cudzincov...
O slovenské občianstvo som požiadala v roku 2004 a pri vybavovaní všetkých formalít som si vtedy užila svoje. Odvtedy sa podmienky na získanie občianstva ešte viac sprísnili, najvýraznejšie zmeny prišli pred troma rokmi. Podľa nových pravidiel možno požiadať o slovenské občianstvo až po ôsmich rokoch trvalého pobytu na Slovensku, kým dovtedy stačilo päť rokov. Sprísnili sa tiež nároky na znalosť slovenčiny, predĺžil sa proces schvaľovania žiadosti... A tak kým v roku 2007 získalo slovenské občianstvo 1117 cudzincov, v roku 2008 takmer o polovicu menej - 668 žiadateľov...
Výnimky sa udeľujú len vtedy, keď je to v záujme Slovenskej republiky, čiže napríklad v prípade nádejných športovcov a umelcov. V ostatných prípadoch je cudzinec stále vnímaný ako potenciálny problém. Nikto predsa nevie, čo sa z obyčajného bezmenného prišelca napokon vykľuje. Príživník, asociál či nebodaj nebezpečný terorista? Možno, ale aká je šanca, že sa to stane? Možno by Slovensko naopak získalo ďalších olympijských víťazov, šikovných vedcov či nebodaj inteligentných politikov. Alebo úplne obyčajných občanov, ktorí by normálne pracovali, platili dane a žili tu svoj obyčajný život.
Pred pár dňami som v SME čítala, koľko lekárov chýba v jednotlivých krajoch Slovenska. Slovenskí odborníci radšej idú robiť k susedom, kde si ich prácu viac cenia. Nenašli by sa šikovní lekári na Ukrajine či v Rusku, ktorí by radi prišli robiť na Slovensko? Som si istá, že áno. Brali by prácu Slovákom? Nie, pretože tú prácu nemá kto robiť. A keby aj áno, je predsa známe, že konkurencia je zdravá a motivuje k lepším výkonom.
Niekedy sa naozaj oplatí podstúpiť to riziko.
Možno by potom aj tá Nastina medaila nemala pre niektorých takú zvláštnu cudziu príchuť...
