Keď konečne prichádzam na rad, k okienku sa prirúti „týpek". Potáca sa, zapácha, je agresívny:
- Daj mi tie lieky! Nemám recept, veď minule ste mi ich dali bez receptu! Daj mi ich, lebo to tu rozmlátim!
Lekárnička bezradne cúvne.
Tridsiatničke za mnou rupnú nervy, strčí do mňa:
- Choď si už pýtať, lebo nás o chvíľu všetkých vyhodia!
Otočím sa:
- Nestrkajte do mňa! A prečo mi vlastne tykáte?
- Jaj, ja som myslela, že to je nejaká pätnástka... - sklopí zrak.
- A čo keby som bola?
Keby som bola, možno by som jej povedala aj niečo iné.