Keďže som na materskej, dopoludnia som takmer vždy doma s drobcom. Tak to bolo aj v týchto prípadoch. Obidva dni sme boli doma do tretej.
Keď sa to stalo prvýkrát, nechala som to tak. Stávajú sa predsa aj horšie veci. Ale druhýkrát? Už to zaváňa pravidelnosťou...
Dnes som si teda na pobočke Slovenskej pošty Bratislava IV. vyzdvihovala „inkriminovaný" balík:
- Kde sa môžem sťažovať na „poštára", čo nosí balíky?
- Nosí balíky?! Veď on balíky nenosí, len dáva oznámenia, aby ste si balík vyzdvihli. Doba pokročila! - zahlásila s úsmevom "teta" pri okienku.
Ak to mala byť ironická poznámka na margo toho, že si niekto fláka svoju robotu, tak tu môj zmysel pre humor končí.
Prišla som domov už pred hodinou, ale stále ma trápi otázka: Kto vlastne zaspal dobu - ja alebo Slovenská pošta?
P.S.: A prečo nepíšem sťažnosť priamo Slovenskej pošte? Lebo som už raz mala tú česť a podľa pošty bola neopodstatnená. Doručovateľ listov z pošty Bratislava I. si totiž neporadil s telefónom pri našich vchodových dverách. Prišiel, uvidel a... odišiel. Ako to viem? Bývame na 1. poschodí, takže sme celú „drámu" sledovala v priamom prenose :-) Podľa pošty si však za to môžeme sami, keďže "vchod do domu je uzamknutý a listové schránky nie sú prístupné doručovateľovi".
P.P.S.: Vážená Slovenská pošta, ďalšiu „malú pozornosť v podobe poštových známok" mi prosím neposielajte. Ďakujem!
