Keby sa narodila do iných rodinných pomerov mohla z nej byť učiteľka alebo lekárka. Ona však uzrela svetlo sveta v rodine gazdu na východe Slovenska. Škola ju veľmi bavila, ale peňazí nebolo nazvyš. A keďže bola najstaršia z 5 detí, nebolo ani pomyslenia na to, aby ju rodičia poslali po skončení ľudovej školy ďalej študovať. Sny ostali snami a ona sa stala tým, čo sa od nej očakávalo - maželkou a matkou. Počas neľahkých 40.rokov minulého storočia, keď zúrila 2. sv. vojna, porodila svoje 3 deti. O pár rokov jej zomrela švagrina, nezaváhala ani chvíľu, a zobrala si do opatery jej syna a dcérku. Vychovala teda 5 detí a nerobila medzi nimi žiadne rozdiely. Všetky dostali vzdelanie, o ktorom ona len snívala a lásky, koľko len vedela dať.
Ešte stále "tancuje" s motykou po záhrade. Keď ju upozorníme, že sa musí šetriť. Zahriakne nás, že jej nič nebude, veď ona ešte nepatrí do starého železa... Na úrady chodí zásadne vybavovať všetko sama, veď ona najlepšie vie, čo potrebuje... Sledovanie politiky a dennodenné čítanie novín je pre ňu samozrejmosťou.
Jej život by vydal na pár románov. A akoby nemala dosť "vlastných problémov", berie si na plecia starostí detí, vnúčat, pravnúčat jej súrodencov, ktorí už nie sú medzi nami... Veď ako vraví, je to jej rodina, musí sa zaujímať a starať.
Starká práve dnes ti pribudol deviaty krížik na tvoj chrbát, stále si vitálna a plná elánu do života. Ďakujem, že som súčasťou tvojej/našej veľkej rodiny. A teším sa na ďalšie naše spoločné chvíle. Dúfam, že ich bude ešte veľmi veľa...
