Bol to veľmi dobrý priateľ našej milovanej dcéry, hneď po pohrebe prišiel za nami. Pýtal sa nás na nezodpovedateľnú otázku "prečo...prečo práve Lucia, prečo práve tá ktorá liečila mladé srdcia..., prečo tá z ktorou sa dalo o všetkom pokecať...,prečo tá ktorá privádzala mnohých mladých k Bohu jednoducho prečo?" Nevedeli sme mu na tieto otázky zodpovedať a ani dnes to Jožko nevieme...ale Ty už všetko vieš!
Prešlo pár mesiacov po tejto udalostí, prišla Veľká Noc a Jožko aj jeho rodičia si mysleli, že dostal obyčajnu chrípku... Prekvapko na seba nedalo dlho čakáť...a po odbere krvi mu bola zistená hrozná a krutá diagnoza, ktorá znela "Leukémia."
Z touto chorobou bojoval veľmi statočne skoro rok bol prikladom a povzbudením pre mnohých mladých, ktorí ho navštevovali v nemocnici.Išli za ním s obavami čo mu majú povedať a on ich prekvapoval ako sršal humorom,radosťou, pokojom a prijatím tejto choroby. Silu mu dodávala Eucharistia,ktorú stále prijímal.Bolo to v decembri prichádzali Vianoce a Jožko nás čakal pred kostolom po sv.omši aby nám oznámil, že ide posledný krát do nemocnice po zdravé štepy kostnej drene.Verili sme spolu s ním, že je to posledný krát lebo už celkom dobre vyzeral a veeeľmi sme Ti Jožko držali palce...
Ale o pár dní prišiel krutý 23.december 2003 a správa, že si ten boj o život prehral....odišiel si do večností za svojou kamáratkou. Dnes viem,že si tam už spolu nielen s Luciou ale aj so svojou mamkou a ockom, ktorí nevydržali ten žiaľ a odišli za Tebou ! Je Vám tam už spolu veľmi dobré a ja si tu musím ešte počkať....na odchod do večností. Jožko Ty vieš, že sa na to veľmi teším....
