Vlastimila Krafčíková
Tichá noc, svätá noc...
Tiiichá noc, sväätá noc...rozliehalo sa kostolom. Áno....táto noc bola znovu tá, ktorá nestratila svoje čaro ani po 2009 rokoch.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené
čo mi život vzal
Vlastimila Krafčíková
Bola raz jedna detská izba...
Alebo mrcha týždeň? Stále bolo všetko vzorné poukladané na svojom mieste. Sedem rokov, všetky vaše vecí čakali na vás. Na „Vás dvoch", kedy sa už konečné vrátite domov. No nestálo sa tak. Nevrátili ste sa. A od pondelka tohto týždňa to už neplatí...
Vlastimila Krafčíková
Aké je to zvláštne,
je znovu 20 júl. Otváram oči a pozerám na budík. Je päť hodín ráno, tak ako vtedy. Hm..., iba, že vtedy sa písal rok 1982.
Vlastimila Krafčíková
Najkrajší deň môjho života
List pre nebo. V tento deň som sa pred 28 rokmi, stala po prvý krát matkou. Bol to najkrajší deň môjho života. Hoci som ešte ani vo sne netušila, že ňou budem iba tak krátko. Iba krátkych, no skutočné nádherných dvadsaťjeden rokov....
Vlastimila Krafčíková
Jednoducho záchranár...
V dôsledku sobotňajšej udalostí a návratu mojich bolestných spomienok, ktoré som opísala v posledných dvoch článkoch, sa mi dnes vynoril ešte jeden príbeh. Príbeh, ktorý by nikto z nás nečakal... Dopadol ťažko nie len na nás, ale najmä na inú pre nás vtedy ešte neznámu šťastnú rodinku.
Vlastimila Krafčíková
Chceeem byť hlucháááá...
Chcela, by som byť hluchá minimálne dnes, ale aj v najbližších dňoch, kým to trochu neutíchne! Alebo neprebolííí...
Vlastimila Krafčíková
Ako málo stačí...
aby bol človek človeku darom...bojíme sa ukázať svoje city a pocity. Bojíme sa vyznať svoju vieru, bojíme sa povedať svoj názor, bojíme sa niečo o sebe ukázať....bojíme sa niečo urobiť. A pri tom stačí , tak málo...
Vlastimila Krafčíková
Čarovná flautička...
pre niekoho obyčajná a pre mňa, tak veľmi vzácna. Otváram bojazlivo ďalší šuplík... a v ňom je vzadu starostlivo v obale uložená flauta. Beriem ju do rúk a sadám si na zem v detskej izbe.
Vlastimila Krafčíková
Bol to „nebeský“ výlet..?
pred domom ma už čakalo auto, náhlivo som vybehla a nasadla, zostala som veľmi prekvapená lebo za volantom sedela...
Vlastimila Krafčíková
Zvláštne nedeľné ráno...
Dnes je pre mňa akési zvláštne nedeľné ráno...vonku je až podozrivo ticho aj keď mám otvorené okno. Už som dlho takéto ticho nezažila... Mnohí sú na predlženom víkende a užívajú si posledné chvíle leta a detí prázdnin a tí čo sú doma, tak sú ešte v posteli, veď od utorka už budú vstávať skoro ráno aj detí do školy. Je koniec prázdnin....
Vlastimila Krafčíková
Je mi ľúto dní čo som premárnil, je mi ľúto tých....II.
A nezatrpkla som ani na Boha...lebo nemám prečo...??? Boh nešoféroval poľský kamión, ktorý vošiel do cesty mojim deťom a čelné ich zrazil.
Vlastimila Krafčíková
Je mi ľúto dní čo som premárnil, je mi ľúto tých....I.
Sú to slová jednej piesne ale aj slová, ktoré mi behajú mysľou niekoľko dní po príspevku v diskusii na môj článok ale aj v iných diskusiách. Je mi naozaj veľmi ľúto ľudí, ktorí napriek tomu, že pomáhali iným s nasadením vlastného života a predsa tak strašne zatrpkli. A tých zatrpknutých je okolo nás mnoho veď sa len pozrite čo všetko sa píše v novinách a reakciach len napr. v trágedii okolo R. Žitného, okolo M. Dočolomanského a iných. A je mi naozaj ľúto tých....., ktorí nie su len zatrpknutí ale aj sú plný nenavistí.
Vlastimila Krafčíková
Obraz - otec a syn
Po celý rok bolo veľa akcií a ja som si povedala, že cez prázdniny budem doma oddychovať a dobiehať domácnosť a záhradu. Takže som na chvíľočku váhala s prijatím pozvania na stretnutie mladých na Velehrad a k tomu ešte na niekoľko dní.
Vlastimila Krafčíková
Keď zakvitne aj bolesť...
potom zarodí aj strom a dobrý strom raz bude ....určite prinášať dobré ovocie.
Vlastimila Krafčíková
28. máj 2008....
Myslím si že je to celkom pekný dátum...čo poviete ?? Ale nechcela som písať iba o dátume ako o čísle ale aj o niečom inom..., o tom aký zábavný vie byť niekedy náš nebeský tatko. Mne dal dnes voľno....? Alebo čo mi tým chcel ukázať...?
reklama
Vlastimila Krafčíková
Moja nepredstaviteľná drzosť....
Predstavujem Vám svoju nepredstaviteľnú drzosť, a neviem ako som si to vôbec mohla dovoliť....veď posúďte sami.
Vlastimila Krafčíková
Najkrajší darček môjho života...
Najväčším darom v mojom živote pre mňa bolo, keď som sa stála matkou....ale včera večer som dostala najkrajší a najvzácnejší darček. Darček od mojich detí ku dňu matiek...a priamo z nebíčka.Vždy má vedeli veľmi milo prekvapiť...a aj teraz si našli nielen ten najvzácnejší dar ale aj sprostredkovateľa !
