Vlastimila Krafčíková
Jednoducho chatári...
sú chatári a registrujem ich už dobrých pár týždňov.
Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené
Že kto? No predsa slovenská skromnosť. Prišla som dnes ráno z nákupu a sadla som po dlhej dobe ku kávičke s istým nemenovaným ženským časopisom. A tu mi odrazu vyrazil dych inzerát. Už som ich čítala zopár a fakt nemali chybu, no a tento asi patrí k ním. Bol v tomto znení : "Kto daruje mladej rodine dobrý počítač, tlačiareň a kopírku. Pre 8 ročného chlapca Playstation a mobil." Tak toto nemá chybu. Skromnosť naša každodenná....
Rok sa s rokom stretol a opäť sú tú o pár dní Vianoce... Už zaznievajú hlasy aj v našich médiach, ktoré upozorňujú o nastávajúcich....
ja som si doteraz myslela, že lekári zachraňujú... a nie posielajú ľudí na večnosť. Nechápem ako môže lekár z mnohoročnou praxou urobiť takúto fatálnu chybu ! Bohužiaľ aj to sa stáva, ale nemusí to vždy dopadnúť takto...
rada by som tomu uverila, že je to „iba“ mojou melanchóliou alebo žeby zimou depresiou....?? Lebo chcem stále veriť v ľudskú dobrotu, toleranciu a lásku.
a myslím si, že ich tu mame aj na našom blogu požehnane, takže milé dámy chcem Vám popriať z celého srdca všetko najlepšie k dnešným meninám, veľa zdravia, lásky, pokoja,radostí a božieho požehnania, nech sa Vám v živote darí a nech sa splnia všetky Vaše tajné priania.
v oknách našich domovov dnes večer jednu zapálenú hoci iba malú čajovú sviečočku za anjelikov, ktorým už akýmkoľvek spôsobom nebolo dovolené sa narodiť a žiť medzi nami. P.S. možno sú už za našim oknom...a ten plamienok bude pre nich znamením, že niekto na nich myslí a ľúbi ich...
toto sme počúvali dnes celý deň...pri podávaní rúk ale aj cez telefón a na nete. Pre niekoho iba prazdné slová...a pre niekoho tak veľa ! A ja chcem teraz vykričať do celého sveta, že dnes som sa aj takto presvedčila, že ľudskosť ešte nevymrela. Som vďačná všetkým Vám, čo ste dnes s nami a všetkým Vám z celého srdca naozaj ďakujem...!
Takto jednoducho uraziť jeho veličenstvo kráľovnú Anglicka Alžbetu II. ? No poviem Vám Slováci tak toto bolo riadne Faux Pas . Dnes keď som sa k Vám unúvala prísť a vystúpila som pred prezidentským palácom, tak ku mne pribehol jeden vykrojovaný pár a priniesol mi na privítanie iba Slovenský chlieb, no a k tomu ešte soooľ...??? Ako v rozprávke Soľ nad zlato. No a kde bola tá naša Anglická slaninka...? Tak som si veru nevzala, lebo nie som ani kráľ a nemám ani dcéru Marušku....
Práve zaznela správa z televíznych novín, že ...
Chcela by som reagovať na svoj včerajší článok. V prvom rade sa chcem všetkým, ktorí ho čítali a aj tým, ktorí prispeli svojimi názormi veľmi pekné poďakovať. Myslím, že to boli hodnotné názory a bolo ich tam viac ale bol jeden, ktorý má hneď odhalil...
neviem ako pre Vás ale pre mňa určite, pretože som si to nie vlastnou vinou zažila. Po tom hroznom šoku...a strate deti som zažila to čomu sa hovorí „ľudské“ dno. Preto mi to nedá pokoj...myslím na to už týždeň. A som presvedčaná, že viac hláv...viac vie :-)
Práve včera bolo sv. Františka z Assisi...bol vynimočný svojou pokorou,chudobou a odovzdanosťou Bohu. Bol aj zakladateľom veľkej rehole z ktorej bol aj tento svätý muž páter Pio a myslím si, že bol celému svetu veľmi známy najmä svojimi stigmami.
Mala som dobrovoľne naplánované dva týždne abstinencie od PC a internetu počas dovolenky v Chorvátsku, pretože výška môjho inv. dôchodku by neuniesla náklady spojené z používaním pc v zahraničí. Ale v prípade, že by sa dostavili abstinenčné príznaky...
aj keď nie hneď a nie vtedy keď mi to chceme. Včera mi zazvonil telefón... a ona ma ako vždy milým hláskom pozývala na utorkové stretko, nášho spoločenstva, aby som vedela, že dnes je u nej doma. A ešte dodala, ak ti Vlastička nič nepríde do cesty, tak prosím príď ja budem veľmi rada ak prídeš dnes k nám.
tak ako sa Ježiš spýtal svojho učeníka...„ Peter miluješ má.....? Tak sa mňa Boh spýtal jedného dňa „tak čo ešte veríš vo mňa aj teraz...???
Čo je to česť....?? Čo je to sľub....?? U vedomujeme si vážnosť slov...?? Pre niekoho prázdne slová a ja som v sobotu zistila ako veľa to v živote znamená a ako ťažko je to niekedy dodržať. Tak ľahko niekedy si ani neuvedomujúc vážnosť chvíle keď dávame sľuby ľuďom alebo aj Bohu.
Každý z nás to už určite aspoň raz v živote zažil...a zažije znova. A znova, budeme zažívať, keď sa cítime ako zranené vtáča.
a pritom stačí tak malo iba otvoriť srdce, očí ale hlavne chcieť to vidieť, počuť a uveriť. Dnes som bola milo prekvapená keď som si otvorila stránku a našla v nej správu...a vlastne je od človeka, ktorého ani nepoznám.