Vlastimila Krafčíková
Zmoknutá nádhera...
Aj pláč má svoju nádheru...
Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík: čo mi život vzal, moja záhradka, foto-začiatky, čo mi život dal, iba moje spomienky, čo má vie vytočiť, viera, "z Luckineho perá", moje svedectva, Súkromné, Nezaradené
Dnes sme s manželom strávili celý deň na záhradke...okopávaním,sadením,kosením trávy a upratovaním našej perníkovej chalupky. Počasie bolo ako by povedal náš syn šalené aprílove...vôbec sa nepodobalo na 8.máj deň.
Po krásnom oddychu prišiel rad aj na prácu...lebo sme chceli našej dcérke aj s niečím pomôcť!
A prečo je pre mňa najkrajší...? Pretože som sa v tomto mesiaci narodila, pretože znovu sa rodí život v prírode...všetko zakvitá a ožíva zem. Ale najmä tento mesiac...
V predvečer predlženého prvomájového víkendu sme sa znovu rozhodli merať dvojhodinovú cestu na východ našej republiky za našou milovanou dcérou. Zisťujeme ako nám stále viac a viac chýba ako si navzájom prirastáme k srdcu a je to nádherne...