V Tvojom brušku bolo dieťatko, ktoré sa hlásilo na svet a nedovolilo Ti, ani len do oslavovať, ani dohrať tu partičku.
Dnes máš 72 rokov a tým nedočkavým dieťatkom som bola ja.
Maminka moja, prepáč, že som Ti v živote nedovolila toľko vecí, ktorých si sa z lásky ku mne musela vzdať. Viem, že mi stále povieš, že to robia všetky mamy, a nechceš o tom počúvať. Ale ja dnes už z istotou viem, že Ty si kvôli mne robila mnoho vecí ešte na viac. Aj ja som si skúsila, čo je to mať choré detičky. No ja som bola chorobou obmedzovaná už od narodenia. Takže nie len dnes, ale stále Bohu ďakujem, že mi dal tú najlepšiu maminu na svete.
Nedovolila, som Ti odísť ani po ťažkých infarktoch...mala si iba 43 rokov a ja som mala tesne pred svadbou. Tak veeeľmi som ťa potrebovala. Preto som prosila Boha...a on ma vypočul.
Potom prišla po rokoch ďalšia ťažká choroba. Odchádzala si..., prežila si aj klinickú smrť. Po prebratí si mi povedala : „ Prečo si ma nenechala ležať v tej posteli a už konečne odísť! Som už unavená..." Moja odpoveď bola. „ Mami musela som urobiť všetko preto, že raz, keď odídeš, aby som vládala žiť. Ty dobré vieš, že o tom nerozhodujem ani ja a ani lekári."
Vedela si, že máš tu ešte stále nejaké poslanie a určite si sa pýtala, čo to je?
Po troch rokoch si prišla aj sama určite na to, prečo si tu ešte musela zostať.
Mamička moja bez Vás dvoch a môjho Miňka, by som ten odchod svojich detí nikdy nezvládla.
Mami, viem, že nikdy, nijakými slovami, ani skutkami Ti nevyjadrím a ani neodplatím všetko, čo si pre mňa v živote urobila. Verím, že raz Ti to bude odplatené za mňa..., „ tým", ktorý Ti daroval môj život.
Mami veľmi ťa ľúbim !
Všetko najlepšie k narodeninám....Prepáč, že ani teraz nedokážem napísať všetko, čo som napísať chcela, lebo už nevidím na klávesnicu...
A chcela som Ti toho povedať, taaak veľa. Ďakujem za všetko...
Mami vieš, ja Ťa tu ešte veľmi potrebujem ...
Moja šťastná mamina...a v kočiariku je moja maličkosť, pred päťdesiatimi rokmi.
