Nič len Pravda...

Po svetle vstúpila do môjho života pravda. Potrebovala som pravdu. Pravdu o sebe a o iných. Jednoducho pravdu o všetkom a vo všetkom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Po svetle vstúpila do môjho života pravda. Potrebovala som pravdu. Pravdu o sebe a o iných. Jednoducho pravdu o všetkom a vo všetkom.

Bola som ako vyzlečená... a odhalená v celej pravde. Minimálne posledných osem rokov som vhupla do šialenej služby všetkým a za všetko. Bola som v jednom kolotoči niekedy až dvadsaťštyri hodín denne. Nonstop. Žila som myšlienkou, „miluj svojho blížneho ako seba samého." Až na to, že tie dve posledné slová som vypustila. Začalo sa to organizovaním rôznych akcii, projektov, internetovým a osobným sprevádzaním. No a ako bonus mi tu stále ešte ostávala domácnosť, záhrada a manželstvo. Aby bolo všetko tip top a ako ma byť. Jednoducho šialené tempo. Utešovala som sa tým, že aspoň nemám čas myslieť na seba. Na sprostostí. Že nemám čas sa hrabať vo svojich ranách. Zabudla som používať city a pocity. Potláčala som v sebe svoje prirodzené potreby a emócie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nebudem sa predsa nikomu sťažovať. Veď predsa fňukajú okolo mňa iní. Všetci majú veľký problém...iba ja nie. Všetci sa prídu vyrozprávať... a na mňa už nezvýši čas.

Počúvanie sa už nenosí...tak neotravuj iných. A slzy? Tie si nechaj na cintorín a do samoty... Aj tak ťa nikto nepochopí a slabosť sa v tomto svete nenosí!

No a tak suma sumarum musela prísť do môjho života po Svetle, veľká Pravda.

A inventúra mala znenie. V domácností a pri manželovi som často iba fyzický. V záhrade už ani nemám čas oddychovať. Už mi nerobí radosť, skôr je už na záťaž. Rodinu som stratila....

Moja služba bola vždy konaná s čistým úmyslom. No a ako vo všetkom inom na svete, tak aj v mojej bezmedznej a bezbrehej službe. Nedalo na seba dlho čakať využitie, ba dokonca to bolo až zneužitie. A od tých blízkych to bolelo najviac...

SkryťVypnúť reklamu

Stavala sa zo mňa jednoducho tvrdá skala. Ani oprávnene rozhorčenie a bože uchovaj od oprávneného hnevu. Aj tu v diskusii mi raz bola vyčítaná opravená zlosť, lebo som kresťan. Ale vážení, predsa kresťan nie je ROHOŽKA.

A tak do Svetla prišla aj Pravda...

Rozhodujem sa nanovo a správne prijímať, spracovávať svoje emócie. Chcem s nimi predstupovať pred Teba Bože. Nechcem byť skalou. A chcem sa učiť, aby som už nebola nikým a ničím citovo vydieraná.

Chcem žiť podľa Tvojich príkazov a v Pravde !

Vlastimila Krafčíková

Vlastimila Krafčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  126
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík:  čo mi život vzalmoja záhradkafoto-začiatkyčo mi život daliba moje spomienkyčo má vie vytočiťviera"z Luckineho perá"moje svedectvaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu