Včera bolo práve týždeň, čo sa znovu zväčšilo moje srdiečko. Nosím tam o jedného človiečika viac. Pred siedmimi rokmi som ani len netušila, aký veľký obsah ma naše ľudské srdce. A ako veľmi vie ľudské srdce milovať... Milovať nie len tých pár ľudí najbližších, ale aj ľudí s ktorými som sa zatiaľ ani fyzický nestretla.
Ale poďme radšej k podstate, prečo tento článoček píšem. Píšem ho z obrovskej radostí, že k nám dňa 14.07. o 11.47 h. už dorazil náš
http://vlastimilakrafcikova.blog.sme.sk/c/183934/Volaju-ma-maly-zazrak.html#t2 .
Už som tuuuu...volám sa Lucinka meriam 5O cm. a vážim 3520 g.
Moje prvé chvíľky na tomto svete... som krásna však? A som celá mama...
Teta Lucka a ujo Drahoš mi dali tam "hore" božtek na líčka...a poslali ma tu za seba. Aby som potešila všetkých a zaplnila to prázdne miesto, ktoré ostalo po nich. Všetko z toho sa splnilo iba ten dátum som si vybrala ja sama a je iný. Ja chcem, aby na moje narodky nikto neslzil...ani moja maminka. 16. 07 ma meniny ujo Drahoš a 20.07 ma pozemské narodeniny teta Lucia. Predbehla som aj ocinovu mamku, teda moju babičku Anku, ktorá ma narodeniny dnes 23. júla.
Takže budem osobnosť sama o sebe, už od začiatku.
Veď som už v brušku bola veľmi šikovná a kradla som ujovi doktorovi pupočnú šnúru pri vyšetrení. Chudák ujo doktor, trápil sa s tým pol hodinu, aby ju uchytil a vyšetril ma. No, keď ju už mal uchopenú, tak ja som mu ju ručičkou odtiahla.
Vraj také živé dieťatko, už dávno vo svojej poradni nemal. Tak sa mate na čo tešiť...
