Ja viem, si dedo Michal a otec mojej mamky ale ja som ťa tak volala „môj starýčko „ pamätáš?Bola som „vraj“ tvoja najmilovanejšia vnučka aj keď vnúčat si mal viac. Dnes už chápem prečo tomu to tak bolo. Bola som veľmi chorá a spolu s babkou a vašou jedinou dcérou ste mali strach či to zvládnem a či prežijem. Potom v troch rokoch, keď som mala obité a rozbité kolená mi bola zistená ťažká degenerácia očnej sietnice a slepota mi hrozí celý život a visí to stále nado mnou. Vieš ako som sa stále hrala na skrývačku s mojimi brylkami, ktoré som nechcela za žiaden svet nosiť. To ty si ma naučil so životom bojovať, nevzdávať sa a hlavne sa neľutovať. To ty si má naučil farby a poznávať hodiny, písmenka už dávno pred tým ako som išla do školy....a ty si má naučil že tvoje veľa je nič oproti tomu môjmu malíčku čo som ja dokázala v hocičom vykonať.
Teba to naučil sám život, veď si mal iba šesť rokov keď si stratil mamku a otca si ani nepoznal. Našiel ťa horár v lese ako si si spieval vyhladovaný a pripravený na milosrdnú smrť, ktorá neprichádzala a neprichádzala, potom si skončil na niekoľko rokov na košiari pri ovečkách kým si sa nepostavil na vlastné nohy. Bol s teba chlap ako hora, veľmi pracovitý aj ruky ti narástli od roboty akési mimoriadne veľké. Aj potom práca u žida na píle a aj práca neskôr na železnici nebola ľahká, ani vychovať päť detí nebolo jednoduche.Zdedil to po Tebe aj tvoj pravnuk, ktorého si poznal iba krátko a pravnučku som ti iba ukázala ako šesť týždňovú asi sa ti aj kvôli tým najmenším ťažko odchádzalo. Odišiel si veľmi rýchlo a bez rozlúčky nikto z nás to nečakal...položil ťa pohľad na syna, ktorý umieral na rakovinu a ešte si ho aj predišiel. Veľmi mi chýba Tvoja veľká dlaň, ktorá ma hladila a Tvoja náruč, ktorá má objímala...ale veľmi mi to chýba a až dvojnásobne a vieš prečo ? Preto lebo Tvoj pravnuk s ktorým sa už tešíš tam hore bol takisto chlapina a mal tvoje obrovské a pracovité dlane, ktoré má večer čo večer po príchode z práce hladili a objímali aj keď som už spala. Keď má objal tak som sa v jeho náruči stratila....Ty si sa ich už dočkal a máš tam nie len Drahoša ale hneď aj Lucku. Viem si to predstaviť aký si teraz šťastný a ako si to tam veselo užívate ...určite im rozprávaš o všetkých veciach a udalostiach z môjho života. Starýčko môj nikdy nezabudnem čo si pre mňa urobil ako si ma pripravil do života a bol si to „TY“ kto má naučil niesť svoje kríže. Pripravil si má statočne aj na ten najťažší kríž keď tvoje pravnúčatá budú už s tebou...ja viem naše heslo bolo bojovať...vydržať a hlavne sa nevzdávať.
A nakoniec mi ostali už iba slová piesne „spomínam na Teba stále na tie prekrásne chvíle.............“
