Je sobota skoro ráno 6.45 h. a pred nami sa otvára panoráma mestá Krakow. Mám zvláštny pocit v srdci...prvé čo som si všimla bol bilboard na ktorom je rodák tohto mestá Ján Pavol II. Tento človek bol vzácny, ja som si ho veľmi vážila a bol nejakým spôsobom môjmu srdcu blízky. Videla som ho počas jeho života niekoľko krát na živo pri návšteve Slovenska spolu aj s našimi deťmi. Môj manžel mal tu česť slúžiť a sprevádzať ho ako dopr. policajt stále pri jeho návštevách. Najviac mi utkvel v pamäti ako neskutočne trpezlivo niesol svoj kríž a vykonával svoje pápežské poslanie a keď sa špekulovalo o jeho odchode z Petrovho stolca , tak veľmi mi pomohli jeho slová „boh mi dal pontifikát a len on má pravo mi ho vziať, veď ani jeho syn Ježiš Kristus nezišiel z Kríža.“
Už vchádzame do časti Krakowa - Lagiewníky a pred nami stojí Bazilika Božieho Milosrdenstva. Boli sme pozvaní na štvrtú Slovenskú púť s rádiom Lumen pri ktorej bola vysvätená aj slovenská kaplnka Sedembolestnej Panny Márie aby sme vydali svedectvo o našom živote a živote s Kristom. Začína sa program....začína sv. omša a ja hovorím Bohu „ Pane ja predsa viem, že nič nie je náhoda a ani toto miesto nie je len taká náhoda...len Ty vieš zmysel toho všetkého ale ja Ti verím aj keď tomu nie stále rozumiem. Aj dnes prichádzam plniť Tvoju vôľu .“ Zmocňuje sa má znovu zvláštny pocit...Bože veď toto je miesto ktoré Ty si spojil tak zvláštne s utrpením mojej rodiny ale zároveň miesto kde si hovoril práve sv. sestre Faustíne o svojej veľkej láske a ľudským rozumom nevysvetliteľnom, nepochopiteľnom milosrdenstve. Je toľko vecí, ktoré sa na tomto svete nedozviem, možno až raz vo večností. Môj pradedo z mamkinej strany pochádzal priamo z Krakowa bol vlastne rodákom aj s Karolom Wojtylom...aj šofér, ktorý zapríčinil smrť našich detí bol tiež Poliakom a ešte aj naša dcéra sa začala práve učiť poľský jazyk. Stojím na tomto sv. mieste Božieho Milosrdenstva a práve Tvoje milosrdenstvo som volala na pomoc keď mi syn skonával v náruči...o rok som vstúpila do spoločenstva našej dcéry a to spoločenstvo nesie už niekoľko rokov názov Božie Milosrdenstvo a do tretice tu stojím a vydávam svedectvo o Tvojom Milosierdziu – Milosrdenstve. Prečo sa práve dnes cítim akoby som tu už dávno patrila. Bože Otče a nie je to až príliš veľa náhod na mňa... a na toto miesto nemyslíš.....???
Neviem prečo si to takto všetko zariadil a zhromaždil na jedine miesto akoby sa to odrazilo a začalo odvíjať už pred mnohými rokmi z tohto miesta a z jediného bodu, z bodu Tvojho srdca. Lebo z Tvojho srdca práve v hodine smrti vytrysklo milosrdenstvo... ale veď Ty Pane predsa vieš, že Ti VERÍM.
