Už dlho premýšľam, prečo sme k sebe tak netaktní a netolerantní...veď život je tak krehký a tak vzácny na to aby sme ho iba tak premrhali...?
Upratujem si iba, tak predvianočne, v skrinkách a šuplíkoch...nedokázala som sa toho dotknúť skoro sedem rokov !Vynára sa pomaličky krok za krokom ich obsah : školské vysvedčenia..., potom maturitné vysvečko, listy od priateľky....a na samom spodku iba dvadsaťročne ako iba nedávno vytlačené rodné listy a na nich mená : Drahomír, Lucia. Toto mi ostalo po mojich milovaných deťoch...beriem ich trasúcimi rukami a očí mi zalievajú slzy, keby...............
Keby boli aspoň zožltnuté a písmenka vyblednuté, tak ako to raz bude na tom mojom rodnom liste!
Nechávam to na chvíľku iba tak rozložené...pozerám na monitor počítača, čítam a neviem čo so sebou. O chvíľku nahliadnem na kalendár, jáááj veď dnes je Kataríny a mame ich tu na blogu niekoľko a aj ja ich poznám požehnané. Aj Luckina veľmi dobrá kamarátka je Katka a práve ma doma dvojtýždňového synčeka. Mohla by som im napísať skryto, ale sú tu aj tie Kataríny medzi diskutujúcimi, aj iba čítajúcimi, tak sa rozhodujem napísať im krátky článok.
Určite nie sú tu iba dve Kataríny...pozerála som si dnes zoznam blogerov a už pri písmene M som ich napočítala osem. Ďalej som už nepočítala...Nebola som tu od včera a tak až teraz otváram si a pozerám tie reakcie...cítim sa blbo, veď som nič zlé neurobila.
Bola to iba úprimná gratulácia..., ale asi stále platí, že za dobrotu na žobrotu . Alebo sa hráme hru, že káždy si do každého rýpne...????
Takže milý kolegovia blogeri, diskuteri a čítajúci, aby ste neboli ukrátení....tak šup s dátumami narodenín do mojej mailovej schránky, mena mám v kalendári ale nezabudnite, ak ich oslavujete, tak pridajte k dátumu aj hviezdičku aby som vedela, či Vám mám gratulovať alebo nie !
Galantnost niektorych naozaj nema medze ...
Najma, ze sa tak volaju minimalne dve blogerky a jedna dost znama a vsetky zabudli na ich meniny...
Lebo ako vidíte podľa diskusie moja galantnosť nemá medze....Sedím si a premýšľam, či vôbec má význam písať tento článok....už to vzdávam ešte otváram svoju mailovú schránku a v nej nachádzam toto:
Srdečne zdravím, Vlastička!
Pán Boh zaplať za milé blahoželanie k meninám na blogu, rovnako som veľmi vďačná Damianke. Určite ste obe vo svojom blahoprianí mysleli aj na moju maličkosť, cítila som to. :) Veľmi pekne ďakujem.Duchovne som v pohode,.........Veď aj bolesť a utrpenie je svojím spôsobom modlitba.Nebudem veľa písať, vybrala som 28 ožiarov, veľmi ma bolí ruka. Vraj je to dlhodobá záležitosť.....Boh s krížom dáva aj silu niesť ho. :))) Už mi začínajú rásť vlasy po chemoterapii, mám super ježka. :) Dúfam, že infúzie, ktoré ma ešte čakajú, už nebudú také drastické,...................
Takže sa mi znovu potvrdilo a oplatilo nechať sa viesť sv. duchom ! A hovorí o tom aj slovo na dnes je to Lk 21,12-19.
A k tomu som v nedeľu ešte počula jeden múdry citát : „radšej byť oklamaný ako klamať, a radšej byť zraňovaný ako zraňovať....!“
Viem, že je to nemoderné a v tomto svete sa to nenosí.....
P.S. Milá Katka, dúfam, že mi to prepačiš, že som to uverejnila bez Tvojho dovolenia...., ale ja som naozaj pri tom myslela v prvom rade na Teba !
Držím Ti moc palce...a budem na Teba myslieť aj naďalej.
