No nie je úžasný...??? Sklonil sa k nám cez svojho syna a od nás nechce nič veľké, nič iné iba jednoduchosť vo vlastnom živote. Tam kde práve sme a aby sme ho vnímali v ľuďoch ktorí sú pri nás.Chce aby nečakali na nebo až po smrti, ale aby sme ho v plností prežívali už tu a teraz na zemi, z tými ktorých mame pri sebe. Mame ho mať plnosť vo svojom srdci aby sme mohli z neho aj rozdávať iným...
Naše spoločenstvo malo, tak ako inokedy aj tento utorok stretko, keď som odchádzala z domu práve zaznievalo z médii, že je štvrté smutné výročie pádu našich Tatier. Ja som si v tom momente spomenula, že aj mi mame štvrté výročie...tak som ich po príchode trošku potrápila aby hádali aké mame výročie. No jasne, že to spoločnými silami uhádli, veď akým by sme to boli spoločenstvom?No tak nebudem už napínať ani Vás, takže my sme slávili štvrté výročie od vstupu do evanjelizácie.
Práve v tento deň sme odchádzali na prvý kurz duchovného cvičenia pre mládež na Lipt. Tepličku. Celou cestou počas jazdy sme z rádia počúvali rôzne upozornenie a varovania, aby ľudia nevychádzali na cesty , ak nemusia lebo sa blíži nejaký hurikán... Cesty boli nejako divne prázdne, ale ako sme my mohli necestovať, keď nás čakalo 120 detí. Prechádzali sme lesmi a vyzeralo to veľmi hrozivo, bola nejaká divná tma aj, keď bolo iba krátko popoludní a všetko to zvláštne hučalo. Hm., my sme sa nedali ani týmto zastrašiť hoci sme mali z toho zvláštne pocity a dnes vieme, že sme urobili veľmi dobré. Niečo padlo a ľahlo k zemi...boli to iba stromy ale zároveň v tejto krásnej dedinke niečo povstalo k životu !
A bol to mladý človek....vo viere.
Je krásne vidieť už po štyroch rokoch Božie ovocie...asi pred mesiacom na jednom stretnutí Oheň v Prešove prišli k nám dievčatá a chlapci, ktorí žijú od toho kurzu „živú vieru.“ Porozprávali nám ako si založili dva spoločenstva, poniektorí navštevujú DAŠ, robia adorácie a tak podobne.
Vďaka Bohu, že sa tak rozhýbali v tom svojom duchovnom živote.A bolo to veľmi milé, keď sa k nám v júli na Velehrade hlásili ďalší mladí z rôznych kútov Slovenska, s ktorými sme sa spoznali za tie štyri roky na našich evanjelizačných cestách...
Tak ako sv. Pavol z Tarzu....
A tak práve v deň nášho výročia sme sa rozhodli pre ten ďalší a vyšší Boží Level a vypísali sme si prihlášky do Apoštolátu Božieho milosrdenstva v Lagievníkoch v Krákowe.
Chceme prejsť a je tu opäť a znova štvorka, chceme prejsť štvorročnou formáciou a spiritualitou Faustíniia. Chceme ešte viac spoznávať a rásť v tom , ktorého meno nesieme aj v názve nášho spoločenstva, aby sme Jeho nepochopiteľne Milosrdenstvo mohli hlásať do tohto uboleného sveta....
Väzňom prepustenie na slobodu a tým čo v neho uveria...., že neodídu na prázdno!
